Ako si potratári sami spochybnili rozhodnutie Ústavného súdu k potratom

Včera neprešiel návrh zákona skupiny poslancov na pomoc tehotným ženám, k téme sa bude treba vrátiť, dnešný text chcem ale venovať jednému problému v pozadí.

Asi 42 gynekológov a okolo 160 ďalších lekárov a zdravotníckych pracovníkov podpísalo verejný list proti návrhu zákona o pomoci tehotným ženám. Podpísaní zdravotnícki pracovníci tvrdia, že návrh zákona „skomplikuje prístup žien k interrupcii...“. Je to pozoruhodný moment, podpísaní gynekológovia totiž svojím konaním spochybnili nález Ústavného súdu o potratoch. Patrím k právnikom, ktorí preto iniciovali a otvorili na podpis verejnú výzvu právnikov na poslancov NR SR, vláde SR a generálnemu prokurátorovi SR.

Nebudem tu popisovať všetky nepravdy a hoaxy vo verejnom liste. Obvinenia predkladateľov zákona z toho, že zakazujú zdravotníkom pri zdravotných dôvodoch konať včas, sú na úrovni obvinenia z trestného činu usmrtenia či ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. Podpísaní sa strápnili sami, ale keďže potraty sú mediálna „posvätná krava“, prepečie sa im to. Čo nás ako právnikov šokovalo? Veď aj Ústavný súd vo svojom rozhodnutí podľahol skôr duchu doby a dovolil zabíjať nenarodené deti. To je pravda. Ale ani ten si nedovolil urobiť to, čo urobili gynekológovia.

V ústave máme totiž zakotvené, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ústavný súd Slovenskej republiky preto tvrdil, že ústavná ochrana ľudského života pred narodením je zabezpečená lekármi: „Lekár je zrejme najvhodnejšou osobou na realizáciu ochrany nenarodeného ľudského života ... aj s ohľadom na text Hippokratovej prísahy, ktorú lekári tradične po tisícročia skladajú, pričom z nej zjavne vyplýva zásadný etický nesúhlas lekárskeho stavu s prerušením tehotenstva.“

A sme pri pointe. Verejný list lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov ukazuje, že tento argument Ústavného súdu SR je prekonaný a ich otvorená a praktická podpora potratom je presným opakom zásadného etického nesúhlasu s potratmi. Preto právnici vyzývajú poslancov parlamentu, vládu a generálneho prokurátora, aby podali Ústavnému súdu návrh na zrušenie zákona o umelom prerušení tehotenstva v častiach, v ktorých umožňuje zabíjanie nenarodených detí.

Zmena rozhodnutia o potratoch je jedna cesta, druhou je zmena Ústavy. Nepôjde to ľahko, nepôjde to hneď, ale ak to nebudeme neustále skúšať, vysvetľovať a zápasiť, nebude to nikdy. Iba pomáhať nestačí! Treba o každý život, narodený či nenarodený, zápasiť. To nie je akási vec náboženstva, je to prirodzený zákon. Kardinál Arinze hovoril, že nemá žiadnu trpezlivosť s politikmi, ktorí sú osobne proti potratom, ale nechcú „vnucovať“ svoje názory ostatným. „Akú len máte úžasnú logiku!“ odpovedal politikovi: „Je to rovnaké, ako keby som povedal: Členovia kongresu a parlamentu, ja osobne nie som za to, aby ste boli všetci zastrelení, ale niektorí chcú vás všetkých zastreliť. A ja im nemôžem vnucovať svoje názory. Toto je pro-choice!“

Je čas odhodiť tie zbožné oči „o päť minút dvanásť“ – začnite zápasiť o život a o rodinu. Už by som chcel zažiť aj nás tak zápasiť, ako zápasí druhá strana za zabíjanie nenarodených. Lebo o tom je pravá láska! Ani pohár vody sa vám nezabudne. Hovorte o tom verejne! Zabíjate čas na sociálnych sieťach? Tak na nich aspoň šírte dobré veci. Poznáte nejakého právnika, ktorý sa politicky neangažuje a chcel by sa stať spolusignatárom Verejnej výzvy právnikov? Tak mu pošlite link. Nie ste právnik? Nevadí. Podporte ich stanovisko pod petíciou.

Od koho si myslíte, že sa dozvie váš vzdialený či blížny pravdu? Z televízie? Veľmi zriedka! Dozvie sa to od vás.