Karikatúra typického antiwoke investora by mohla vyzerať nejako takto. Biely postarší muž preletí pol sveta, aby strávil víkend vo svojom obľúbenom kasíne. Pri rulete mu nechýba cigara ani pohár whisky. Pobyt si spestrí jazdou v poriadnom aute so spaľovacím motorom. A pokiaľ sa medzi dvomi partiami pozrie na svoje portfólio, popri výrobcoch tabaku a prevádzkovateľoch kasín v ňom pokojne nájde ropné spoločnosti alebo ťažiarov uhlia.

Ekologická stopa ho príliš netrápi. Svoje neresti neskrýva, naopak, je pripravený za ne utrácať nemalé sumy. Je to takmer presný opak investora, ktorého sa v posledných rokoch snažil vytvoriť svet Environmental, Social and Governance (ESG). Ide o systém hodnotenia firiem podľa ich prístupu k životnému prostrediu, sociálnym otázkam a spôsobu riadenia. Kde chcelo ESG zaviesť kolektívny prístup, tam antiwoke stavia na silnom individualizme.

V niečom ide práve o klasický prístup v politickej filozofii medzi kolektivistami a individualistami. Na rozdiel od kaviarní alebo akademických priestorov, kde diskusie môžu byť nekonečné, finančné trhy ponúkajú arénu, ktorá nemusí byť vždy objektívna. Ale na konci dňa vieme, kto je víťaz a kto je porazený.

A v prípade ESG investovania vidíme jasný ústup od tejto problematiky, a to predovšetkým v USA. V roku 2025 tu vzniklo len deväť nových udržateľných fondov, zatiaľ čo 97 ich bolo uzavretých. Môže sa tento presun vyhodnotiť ako úsvit novej éry antiwoke investícií?