Lula prekonal v Brazílii všetky očakávania, bude čeliť opozičnému parlamentu

Nebezpečenstvá triumfalizmu

To sa však nestalo. Hoci sú dôvody tohto neobyčajného obratu zložité a zatiaľ nie celkom jasné, zdá sa, že hlavným faktorom bol arogantný triumfalizmus tábora Bolsonarových stúpencov. Výsledok prvého kola presvedčil mnohých, že víťazstvo je nevyhnutné.

Influencer a potenciálny Bolsonarov minister Pablo Marçal bol azda najvýraznejším príkladom tohto trendu. Jeho verejné vyhrážky právnymi krokmi proti pravicovému protivníkovi Renanovi Santosovi mu pravdepodobne nepomohli.

Marçalove pohŕdavé poznámky o voličoch Santosa len pár dní pred voľbami zostanú dlho v pamäti ako praktická ilustrácia latinskej maximy „quos Deus vult perdere, prius dementat“ (koho chce Boh zahubiť, najskôr ho pripraví o rozum). Marçal vyzval takmer tri milióny voličov Renana Santosa, aby v druhom kole odovzdali neplatné hlasy, pričom ich označil za bezvýznamných. Zdá sa, že mnohí tak urobili – čo je možno najjasnejší dôvod Bolsonarovej porážky.

Sporné voľby

Voľby boli poznačené nezrovnalosťami na oboch stranách. Bolsonarova kampaň sa dopustila nečestných praktík zameraných na obmedzovanie účasti voličov, pričom jej politickí a podnikateľskí spojenci blokovali verejnú dopravu v oblastiach, o ktorých bolo známe, že favorizujú Lulu, v snahe zabrániť ľuďom dostať sa do volebných miestností.

Lulova kampaň reagovala žiadosťou o dvojhodinové predĺženie hlasovania v niekoľkých štátoch s odôvodnením, že je to potrebné na to, aby voliči, ktorých zdržali tieto narušenia, mohli uplatniť svoje volebné právo. Sudca Najvyššieho federálneho súdu, ktorého vymenoval Lula (hoci ho chválil aj Bolsonaro), tejto žiadosti vyhovel. Hoci nie je jasné, aký vplyv mal tento krok, Flávio Bolsonaro sa na toto rozhodnutie okamžite odvolal ako na dôvod svojho odmietnutia uznať volebný výsledok za legitímny.

Výrazná porážka, ktorú utrpel Bolsonaro, vyvoláva v Brazílii množstvo otázok. Najmä jeho rozhodnutie spochybniť platnosť volebných výsledkov by mohlo viesť krajinu k mesiacom hlbokej politickej a sociálnej nestability.

Za súčasných okolností je vysoká pravdepodobnosť dlhotrvajúceho patu medzi „bolsonaristami“ a „petistami“ (prívržencami Lulovej Strany pracujúcich). To by mohlo viesť k opakovaniu udalostí z 8. januára 2023, keď stúpenci Jaira Bolsonara zaútočili na viacero vládnych budov v Brazílii so zjavným cieľom vyprovokovať vojenský prevrat a zvrhnúť Lulovu vládu, a to len týždeň po tom, ako sa ujal úradu. Návrat k vnútornému chaosu by mal vážne dôsledky pre krajinu, ktorá už teraz zápasí s pomalým rastom, veľkými deficitmi a vysokým zadlžením.

Na to, aby Brazília mala pred sebou ťažké štyri roky, však nebudú potrebné masové pouličné protesty. Hoci sú nepokoje vysoko pravdepodobné, isté je, že Lula da Silva sa teraz bude musieť vyrovnať s obomi komorami Kongresu, v ktorých má väčšinu opozícia podporujúca Bolsonara.

Brazília je prezidentská republika a aspoň formálne má hlava štátu značné právomoci na vládnutie aj napriek prekážkam zo strany zákonodarného zboru. Povedať však, že Lulovo štvrté a posledné funkčné obdobie bude búrlivé, by bolo slabým vyjadrením.

Dilema dynastie Bolsonarovcov

Na druhej strane sa dôveryhodnosť klanu Bolsonarovcov ako vodcov brazílskej pravice možno vytráca. V roku 2022 sa Jair Bolsonaro stal prvým úradujúcim prezidentom v dejinách brazílskej demokracie, ktorý neuspel v boji o znovuzvolenie. V roku 2026 sa jeho syn Flávio stal prvým kandidátom, ktorý vyhral prvé kolo volieb, ale prehral v druhom kole.

Rodina Bolsonarovcov si medzi brazílskou pravicou získala takmer kultový status a táto militantná oddanosť urobila z klanu neotrasiteľnú silu v brazílskej politike. Teraz je však úplne jasné, že hoci je vplyv rodiny na jej voličskú základňu stále rovnako silný ako predtým, jej schopnosť skutočne vyhrať voľby je obmedzená.

Rozvážnejší ľudia sa bezpochyby budú zamýšľať nad tým, či pravica môže vôbec vyhrať, pokiaľ zostane viazaná na meno Bolsonaro. Niektorí budú pravdepodobne hľadať nástupcu medzi kongresmanmi, ako sú Nikolas Ferreira a Lucas Pavanato, dvaja vychádzajúci favoriti bolsonaristického tábora. Iní môžu vidieť odpoveď v osobnostiach, ktoré sa od bolsonarizmu úplne dištancujú, napríklad v Renanovi Santosovi.

Brazíliu čakajú náročné mesiace a roky. Brazílska politika bola vždy plná prekvapení, čo opäť potvrdili aj včerajšie voľby. V blízkej budúcnosti ich nepochybne príde ešte viac.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.