Minulý týždeň priniesol zopár nových čriepkov ku kauze, ktorá je akýmsi zombie americkej politiky. Ide o údajné sprisahanie Donalda Trumpa s Kremľom, vďaka ktorému sa mal stať prezidentom podvodne. Lenže je dávno jasné, že to nie je pravda. Dnes je oveľa viac dôvodov tvrdiť, že to celé bolo podujatie kampane Hillary Clintonovej. Nie že by v minulosti podobné akcie neexistovali. Ale to, ako sa do tejto akcie namočili štátne inštitúcie na čele s FBI a ako jej naletela veľká väčšina médií, z nej robí akciu naozaj unikátnu a dejinnú.
Dôležité je, že vtedy v rozmedzí niekoľkých mesiacov na prelome rokov 2016 a 2017 boli narysované základné kontúry príbehu. Tie sa potom postupne vypĺňali – v čitateľoch a divákoch sa vytvárali očakávania, aké všetky bomby čo nevidieť prídu. Alebo sa trochu uberalo. Niektoré sľubované bomby sa nepotvrdili. A to sa tiahlo roky. Prietrž tomu urobilo až zverejnenie Muellerovej správy v apríli 2019. Tá dospela k záveru, že žiadna koordinácia medzi Trumpovou kampaňou a Rusmi neexistovala.
Ale aj potom pre časť publika kontúry prežívali. Síce vykostené, ale v nezmenenom tvare. Nepodarilo sa to síce dokázať, ale takto nejako to možno mohlo byť, dobre, že to FBI vyšetrovala – dalo by sa povedať. V kombinácii so všetkým zlým, čo o Trumpovi bolo známe, si šlo túto predstavu udržať. A tie kontúry ďalej vykonávali svoj vplyv na celý rad ďalších činností. Napríklad podfarbovali zahraničnú politiku v celom euroatlantickom priestore, opierali sa o ne sektory ako boj proti dezinformáciám.