Liberál z OĽaNO Stančík: Nedémonizujem konzervatívcov. Osobnými útokmi len pálime mosty

Nie je zvláštne, že strana, ktorá počas druhej vlny presadzovala zatváranie kostolov, podporuje otvorené školy, kde sa nákaza šíri viac?

Rozumiem tomu, že minister školstva chce, aby ostali školy otvorené, je to jeho práca. Deti sa celé mesiace vzdelávali dištančne a prejavilo sa to na ich psychike. Nemuseli sme zatvoriť materské a základné školy, ale žiaci stredných škôl by sa zvládli dva týždne vzdelávať dištančne. Treba sa spýtať, či chceme zrezať krivku, alebo získavať politické body. V školách dochádza k premorovaniu a žiaci, ako aj ich rodičia sa právom boja o svoje zdravie. Deti síce nekončia vo veľkom v nemocniciach, no môžu nakaziť rodičov a starých rodičov. V tejto situácii musíme chrániť zdravie a životy a školy aj tak zatvorí hygiena... Politika v tomto ustúpila odborným názorom.

SaS si buduje imidž, že je najodbornejšou stranou.

Hovoriť to o sebe môžu, veď máme slobodu slova, ale bol to premiér Heger, ktorý najviac počúval odborníkov a presadzoval tvrdý lockdown.

SaS vytiahla koaličné veto a školy ostali otvorené. Bez jeho roly by dnes s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebol lockdown a išli by sme plnou parou do záhuby.

Čo to znamená, že bez Hegera by lockdown nebol?

Je všeobecne známe, že koaliční partneri lockdown nechceli, zatiaľ čo Heger presadzoval názory odborníkov a konzília. Vláda v stredu bola len špičkou ľadovca. Boli to hodiny rokovaní a argumentovania, vďaka čomu Heger nakoniec lockdown presadil. Trpezlivá, mravčia práca, ktorú nie je toľko vidieť, no pre chod štátu je kľúčová. V tom je výborný. 

Spomedzi koaličných politikov patríte k tým, čo navrhujú prísnejšie opatrenia vrátane povinného očkovania. Malo by to platiť pre všetky vekové skupiny?

Určite nie. V nemocniciach končia hlavne neočkovaní seniori a práve oni tvoria väčšinu úmrtí... V tomto prípade ide o ochranu života, keďže odmietnutím očkovania hrajú ruskú ruletu s covidom.

Najlejme si čistého vína. Kvôli nezaočkovaným budeme chodiť z lockdownu do lockdownu a budú trpieť všetci. Povinné očkovanie všetkých je ale prílišnou rozbuškou, preto som za kombináciu odmien a povinného očkovania seniorov.

Buď naberieme odvahu a dosiahneme to odmenami a nariadením, alebo sa budeme motať v bludnom kruhu lockdownu.

Zhruba 90 percent obetí covidu je na Slovensku v kategórii nad 60 rokov. V Rakúsku už zaznel návrh, aby neočkovaní dostávali pokuty sto eur.

Touto cestou by som nešiel. Rakúska spoločnosť je úrovňou trochu inde a vláda nemá cynickú opozíciu, ktorá torpéduje boj proti pandémii a vháňa ľudí na cintoríny.

Keby ste nemali cynickú opozíciu, pokladali by ste to za správny postup?

Pandemický populizmus je aj v koalícii.

Ten už ste pomenovali. Ľudia sa obávajú, kam to môže prerásť. Ide o iné očkovanie, než na aké sme zvyknutí. Predpokladá sa, že sa budeme očkovať každý rok, počúvame zvesti o novom variante z Afriky, ktorý môže obchádzať imunitu z vakcín. Nemalo by proočkovacie spektrum brať väčší ohľad na skepticizmus a nenazývať ľudí dezolátmi?

Ja by som ich tak nenazýval. Predstavte si, že vám horí dom a vy máte hasiaci prístroj, ktorý funguje na 90 percent – a presne to je vakcína. Ak niekto nájde lepší spôsob boja proti koronavírusu, sem s ním. Čakám od opozičných lídrov reálne riešenia, a nie ivermektín či oriešky.

Áno, aj vakcína má vedľajšie účinky, tie má aj acylpyrín. Treba však porovnávať vedľajšie účinky covidu a očkovania. Ak nezaočkovaný človek skončí v nemocnici, dostane x experimentálnych liekov, ktoré nie sú registrované – na rozdiel od vakcín. Treba debatovať racionálne a aj pri vakcínach spomínať riziká aj benefity. Vedecký konsenzus je, že niet lepšieho riešenia než očkovania.

A súhlasím, mali by sme k neočkovaným komunikovať citlivejšie a pristupovať s porozumením. Sami sú totiž obeťami dezinformátorov a cynických politických demagógov. Mnohí až v nemocnici zistia, že sa mýlili a na vakcínu je neskoro. Títo ľudia sú obete, nie vinníci.

Tvrdo by sme mali ale pristupovať k agresívnym antivaxerom, čo šíria bludy a napádajú lekárov. Tam niet priestoru pre toleranciu, títo ľudia majú krv na rukách a štát by mal postupovať tvrdšie.

Korelácia medzi zaočkovanosťou nemocníc a hospitalizáciami je jasná. Silne preočkované štáty ako Portugalsko či Gibraltár nemajú kolabujúce nemocnice, ale aj oni zavádzajú lockdowny. Je vakcína sloboda?

V silne zaočkovaných štátoch neplatí lockdown. Portugalsko nedávno nariadilo povinné rúška, ktoré sú u nás samozrejmosťou. Štáty s vysokou zaočkovanosťou zvládajú pandémiu oveľa lepšie než my, hoci sme mali silnú druhú vlnu, kde sme premorili značnú časť populácie. To hovoria štatistiky.

Váš stranícky kolega Marek Šefčík v rozhovore pre Štandard potvrdil, že OĽaNO je experiment spolunažívania konzervatívcov a liberálov. Ste v liberálnej, ale hlasnej menšine poslaneckého klubu. Ako tento experiment podľa vás pokračuje?

Ako liberál verím, že hoci s oponentom nesúhlasím, musím ho rešpektovať a tolerovať. Ste konzervatívny denník a paradigma vášho zmýšľania je iná než u liberálov. Napriek tomu si myslím, že by sme mali diskutovať aj o ťažkých témach a zachovať si elementárnu slušnosť. Ľudia sú nahnevaní pre covid, očkovanie či infláciu. Spoločnosť je napätá a frustrovaná. Ak ani vládni politici nedokážu slušne diskutovať o ideologických otázkach, nie je to dobrý signál polarizovanej spoločnosti.

V OĽaNO sú liberáli v menšine, máme v klube aj poslancov z Kresťanskej únie. Anna Záborská mala okolo 50-tisíc krúžkov a v pluralitnej demokracii to treba rešpektovať, keďže reprezentuje ľudí s týmto názorom na svet. Navyše, keď som bol mladší, bol som konzervatívec.

... ja som bol liberál.

Nebudem hovoriť ono známe, že kto nebol ako dvadsiatnik ľavičiar, nemá srdce.

... a kto nie je v 40-tke pravičiar, nemá rozum.

(Úsmev.) Dá sa o tom polemizovať. Náš poslanecký klub ale spája viac vecí, ako ho rozdeľuje. Vieme sa zhodnúť na 80 percentách obsahu schôdze. Mať politické spory je v poriadku, lebo to znamená mať názor a stáť si za ním. Spája nás boj proti korupcii a reformy. Pandémia odhalila, v akom stave je zdravotníctvo, verejná správa a digitalizácia, ktorú roky manažoval milovník solárok Richard Raši. Pandémia ukázala, ako je štát pripravený na krízovú situáciu. Ak všetko nezreformujeme, nemôžeme sa baviť o Slovensku ako o modernej krajine. OĽaNO si nerobí populistickú politiku na reformách a pandémii a staviame sa k tejto úlohe zodpovedne.

V boji proti korupcii sa vedia zhodnúť liberáli aj konzervatívci. V minulosti bola asi najviac protikorupčná strana KDH. Nevháňajú liberáli konzervatívcov do politického náručia ľudí ako Harabin?

To je problém slovenského konzervativizmu. Nemôžeme súdiť všetkých liberálov podľa názoru pár politikov. Je to, akoby sme súdili všetkých podľa vzoru Milana Uhríka, Milana Mazureka či Tomáša Tarabu, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťanskí konzervatívci. Každý strom má pár zhnitých jabĺk.

Aj u liberálov je tiež dosť agresívnych ľudí, ktorí v debate prekračujú hranice slušnosti. Konzervatívni politici šíria nezmysly a dezinformácie o pandémii – chcelo by to sebareflexiu. Ja si za svojimi názormi stojím, ale snažím sa vystupovať umiernene a presviedčať argumentmi, nie osobnými útokmi. Nedémonizujem druhú stranu, ani sa netvárim ako etalón pravdy a morálky. Každý človek potrebuje pokoru, učíme sa celý život. Mali by sme hľadať cestu, ako spolu komunikovať.

Existuje predsa len rozdiel medzi konzervatívnym mainstreamom zastúpeným vo vládnej koalícii či v KDH a extrémom ako ĽSNS a politikmi, ktorých ste menovali. Z konzervatívneho mainstreamu neprichádza taká jedovatá rétorika, akú šíri liberálny mainstream. Jana Bittó Cigániková šermuje pomenovaniami ako katoliban. Nič také z konzervatívnej strany nezaznieva, vlastne taká nálepka voči liberálom od konzervatívcov ani neexistuje.

Ak niekto prirovnáva potraty k holokaustu, podvedome vysiela signál, že gynekológovia a ženy, ktoré podstúpili umelú interrupciu, sú novodobí dozorcovia v Osvienčime. Je to subtílna forma démonizovania liberálov a nepovažujem to za správne a šťastné prirovnanie.

Ja vystupujem jedovato len k tým, ktorí vedome šíria dezinformácie a hoaxy a vháňajú ľudí na cintoríny. Voči tomu nemám žiadnu toleranciu. Sú to hajzli a gauneri, ktorí si robia politiku na tom, že plnia nemocnice a majú krv na rukách. Vyžaduje si to odsúdenie a nebojím sa používať tvrdší slovník, lebo mám v tomto smere konzistentný postoj.

V hodnotových citlivých témach nemá zmysel hašteriť sa, pretože je to stret dvoch paradigiem rozmýšľania a každý je presvedčený o svojej pravde. Osobnými útokmi oponenta nepresvedčíme, len ho utvrdíme a spálime si mosty.

V mainstreamových konzervatívnych médiách nezazneli šialenosti ako v červených denníkoch, kde Záborskej novelu označili za návrat do stredoveku. Ich komentátori konštatovali, že konzervatívci chcú ženy nechať v okovách alebo že sú posadnutí sexom.

Nečítam pravidelne konzervatívne denníky, preto to nedokážem adekvátne porovnať.

Napriek tomu, že ste liberál, dokážete kritizovať aj vlastné rady. Keď stránka Zomri zverejnila vtip, v ktorom stálo, že Juraj Šeliga je mladý, ale v hlave má mentalitu zo stredoveku, vystúpili ste na jeho obranu. Aj pri afére Tkačenko, Ondřejíček a Magušinová ste napísali, že sú vám útoky na speváčku protivné. Je to z vašej strany cielená politika?

Sebareflexia je pre mňa základ rozvoja osobnosti. Aj k sebe pristupujem s pokorou a nemám problém uznať si chybu. V politike neznášam pokrytectvo. Sú politici, ktorí radi zakazujú a odsudzujú, no sami robia to isté, čo nepovažujem za férové. Nemám problém kritizovať vlastné rady, ak som presvedčený, že sme pochybili – mali by to robiť všetci politici.

Aj náboženstvá majú pôst, očistu, keď sa ľudia zamýšľajú nad sebou, aby sa mohli posunúť ďalej. Politici by nemali prehliadať vlastné chyby a tváriť sa neomylne, lebo to druhá strana oprávnene využije. Nemám problém zastať sa v kultúrnej vojne opačného frontu, ak mám pocit, že dochádza k niečomu, čo je za hranicou vkusu, je nefér alebo pokrytecké.

Za akého liberála by ste sa označili?

Som umiernený stredoľavý liberál.

Dnes nie je jasné, čo je liberalizmus, označujú sa ním rôzne štýly politiky. Liberalizmus z 19. storočia sa nedá porovnávať s tým, čo robí americké prezidentské duo Joe Biden a Kamala Harrisová.

Ani dnešný konzervativizmus nie je laissez faire a deti už nerobia v továrňach, ženy môžu voliť a štát je sekulárny. Politická ideológia sa vyvíja.

Aj liberalizmus bol laissez faire.

Klasickí britskí konzervatívci boli ekonomicky liberálni.

Neskôr sa to zmenilo.

Samozrejme, spoločnosť sa vyvíja a je dobré, že žijeme v dynamickej spoločnosti. Ak by sme boli zamrazení v normách a ideách minulých storočí, nikam by sme sa neposunuli.

Neznepokojuje vás to, čo sa dnes označuje na Západe za liberalizmus?

Sledujem dianie v Spojených štátoch. Nepáči sa mi takzvaná kultúra rušenia, lebo ide proti učeniu osvietenstva a proti tomu, čo robí západnú civilizáciu skvelou. Sme civilizácia, ktorá praktizovala otroctvo, ale ho aj zrušila. Neustále si priznávame chyby a snažíme sa z nich poučiť a áno, niekedy to nejde práve najľahšie a stále máme čo robiť. V poslednom období sa ale sami zhadzujeme viac ako – napríklad Čína –, ktorá taký problém nemá a je presvedčená, že to, čo robí, je správne.

V tomto smere voči kolektivistickým krajinám Východu strácame, a ak nebudeme mať vieru v seba, tento boj prehráme. Príliš sa podkopávame, hoci prínos západnej civilizácie bol pre svet najväčší. Priniesli sme hodnoty, ako ľudské práva, demokracia či rovnosť. Netreba sa za to hanbiť, ale postaviť.

Nemali by sa slovenskí liberáli ozvať, keď v USA zhadzujú sochy Thomasa Jeffersona či posprejujú sochy Winstona Churchilla v Londýne?

Ani Američania sa neozývali, keď sme tu stavali sochu Svätopluka...

...Europarlament vrátane našich europoslancov vystupuje voči pro-life zákonu v Texase.

Je to súčasť ich histórie a sami by sa s tým mali vysporiadať. Rozumiem tomu, že Afroameričania sa citlivo pozerajú na sochu majiteľa otrokov a aj dnes to u nich vyvoláva emócie. Systémový rasizmus v USA stále funguje, netvárme sa, že nie. Súdenie historických osobností optikou morálky dneška je ale veľmi zradné, lebo skoro nikto neobstojí. Churchillovi nestaviame sochy preto, že nemal rád Indov a bol koloniálny šovinista, ale preto, že porazil Hitlera. Vo svojej dobe sa vymedzil voči najväčšiemu zlu, ktorým bol nacizmus.

Kde je ten systémový rasizmus? Pozitívna diskriminácia je dnes v USA oficiálne inštitucionalizovaná na mnohých školách. Agenda Build Back Better Plan, ktorú navrhol Joe Biden, je založená na rôznych dávkach menšinám. Ak hovoríte o zadržaných či zastrelených menšinách, je pochopiteľné, že ak ich členovia páchajú viac zločinov, je ich viac vo väzení.

Tieto symptómy pretrvávajú od zrušenia otroctva. Mali zákony, ktoré zakazovali černochom voliť, nadobúdať nehnuteľnosti, segregovali ich aj v otázke bývania. Černosi nemali šancu získať dom v lepšej štvrti a ich deti nemohli chodiť do lepšej školy. To je špirála nerovnosti, ktorá sa za generácie prehlbovala.

Samozrejme, že v minulosti existovali zákony Jima Crowa, ale...

... ale tieto veci sú tak hlboko zakorenené, že je ťažké zmeniť to. Celé generácie vyrastali a žili v určitom prostredí. Historické krivdy sa dokážu veľmi ťažko zmeniť.

Aziati dlho ani len nemohli byť občanmi. Je otázne, dokedy sa bude čakať na výsledky pozitívnej diskriminácie a napraví sa situácia tak, aby sme uznali, že rasizmus tam neexistuje.

Jefferson a Washington boli demokrati a tvrdili, že každý má byť rovný, ale nad otroctvom akosi zažmúrili oči. Nemôžeme sa tváriť, že dnešná situácia v USA nie je odkazom otroctva a rasizmu. V tomto sa nezhodneme.

Máte medzi liberálnymi štátmi nejaký vzor?

Mám veľmi rád nordické štáty, ako Dánsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko, ale v mnohých oblastiach je pre mňa vzorom aj Nemecko. Viackrát som bol v USA a aj tam sa mi páčili určité aspekty. Ide o veľmi vyspelé spoločnosti, vidíme to na súčasnej miere zaočkovanosti. Nemusíme od nich všetko prebrať, ale v indexe šťastia sú na míle pred nami.

Vo Švédsku existujú realistické prognózy, že sa do 50 rokov Švédi stanú menšinou vo vlastnom štáte. Nemyslíte si, že v tom spravili chybu?

Nie som zástanca masovej migrácie. Slovákom prekáža aj pár migrantov z Afganistanu, ktorí pomáhali našej armáde a majú tu kontakty a rodinné vzťahy. Slovenská spoločnosť je v tomto smere vyhrotená, čo sme videli počas migračnej krízy, a to sem prakticky žiadni migranti nešli. Netreba si zakrývať oči nad tým, že Švédi majú problém s migráciou.

Tento vývoj si ale zvolili sami. Nechcem vynášať súdy, keď sa v problematike neorientujem, no ja by som napríklad nechcel, aby sa zmenila demokratická a sekulárna povaha štátu. Je len na Švédoch, ako dokážu migrantov integrovať, to je ich kľúčová úloha.

Ste spolutvorcom návrhu zákona, ktorý sa snaží o zníženie trestov pre jednotlivé druhy drog. Prejde?

Stále rokujeme, zákon sme museli preložiť na februárovej schôdzi.

Výhrady mali napríklad poslanci Šefčík z OĽaNO a Pčolinský zo Sme rodina.

Zákon sme predložili po dohode s konzervatívcami a legislatívcami, ale myslím si, že tresty za marihuanu by sme mohli ešte viac znížiť. Uprednostňujeme cestu pomoci a prevencie, nie drakonických trestov.

Hlavná kritika smeruje k tomu, že ste tam zahrnuli všetky drogy. Ľudia sa obávajú, že to povedie k dekriminalizácii heroínu alebo kokaínu.

Rozhodne nie. Zahrnuli sme to tam na základe doporučenia odborníkov, keďže naša legislatíva súčasne nerozdeľuje drogy medzi mäkké a tvrdé. Po dohode ale návrh prepracujeme, aby bol len o marihuane.

Eventuálne v rámci slippery slope...

To je logická chyba.

Chyba, pokiaľ sa nenaplní.

Spoločnosť sa vyvíja a menia sa názory. Pred sto rokmi bolo slippery slope dať ženám volebné právo.

Nehovorím, že sa to stane, ale ľudia sa toho obávajú a z politického hľadiska to vášmu návrhu ubližuje.

Ak to bude legislatívne možné, sme pripravení vyňať to. Hlavným zámerom je marihuana a týmto návrhom radikálne neznižujeme tresty pre dílerov. Pokojne by som zašiel aj ďalšej, ale liberálnejšie návrhy nie sú priechodné parlamentom. Pred dvomi mesiacmi sme mali uznesenie o odsúdení útokov voči náboženským, sexuálnym a etnickým menšinám. Neprešlo to hlasmi konzervatívcov, hoci návrh odsudzoval útoky založené na náboženstve a dnes by to bolo aktuálne.

Podporu medzi časťou konzervatívcov však máte pri návrhu o drogách. Mnohí sa zhodujú na tom, že roky väzenia za joint marihuany nie je primeraný trest. Cítite nádej na úspech?

Áno, kvitujem, že aj konzervatívni kolegovia si uvedomujú, že tresty za marihuanu neodrážajú spoločenskú a vedeckú realitu dneška.

Mnohí poslanci toto volebné obdobie už zmenili strany. Je vaša politická budúcnosť v OĽaNO?

Keď ma prijímali na kandidátku, pýtal som sa, či neprekáža, že som liberál. Dostal som odpoveď, že je to jedno, lebo gro je protikorupčná a reformná agenda. Ak by sa raz OĽaNO rozhodlo ísť cestou Viktora Orbána či Jaroslawa Kaczynského, nemalo by zmysel ostať tam. Verím v základnú lojalitu – mandát som nedostal preto, že som mal 30-tisíc krúžkov, ale na základe kandidátky. Idey, pre ktoré som do hnutia vstúpil, pretrvávajú a povaha hnutia sa nezmenila. Nerokujem so žiadnou stranou o prestupe, to je také politikárčenie a kalkulovanie, ktoré na politike nemám rád.

Foto: Patrícia Falbová