Vo svojom románe George Orwell predstavil totalitnú Britániu budúcnosti, v ktorej vláda kontroluje každý krok svojich obyvateľov, falšuje históriu podľa potreby a vedie nekonečné vojny. Nič z toho, samozrejme, pre EÚ neplatí. Orwell v 1984 tiež predstavil koncept takzvaného newspeaku, okliešteného jazyka, ktorý svojou samotnou formou tvaruje myslenie ľudí pre potreby režimu. V newspeaku sa „kacírske“ názory majú stať nemožné.
Orwell uvádza príklad slova „slobodný“ (anglicky free). Cieľom vládnucej strany je eliminovať jeho tradičnú definíciu a zachovať iba pre režim neškodné vyznenia. Človek tak nebude môcť hovoriť o „slobodnej vôli“, pretože koncept slobody ako nezávislosti úplne zmizne. Maximálne bude môcť povedať, že „pes nemá vši“ (v slovenčine to znie kostrbato, doslova „je slobodný od vší“, v anglickom origináli: „The dog is free from lice“).
Nové pravidlá týkajúce sa vnútornej aj vonkajšej komunikácie Európskej komisie síce nemajú za úlohu nedovoliť Európanom čo i len pomyslieť na slobodu, ale zámer formovať myslenie je z nich úplne jasný. V predslove píše komisárka pre rovnosť Helena Dalliová: „Musíme vždy ponúkať inkluzívnu komunikáciu, aby sme zaistili, že každý bude ctený a uznávaný vo všetkých našich materiáloch bez ohľadu na pohlavie, rasu či etnický pôvod, náboženstvo alebo vyznanie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.“
Európska progresívna novoreč
Európsky newspeak sa od toho Orwellovho predsa len v jednej podstatnej veci líši. V Orwellovej knihe je newspeak čo najviac gramaticky zjednodušená angličtina. Napríklad na zdôraznenie používa predponu plus. Veľká zima sa tak nepovie „very cold“, ale „pluscold“. Plán Komisie v rámci inkluzivity robí zabehané koncepty zložitejšími.
V materiáli tak nájdeme množstvo bizarností. Je vraj nevhodné používať „robotníci alebo policajti“, teda mužský rod, keď ide o viac pohlaví. Ďalej nie je možné používať zámeno mužského rodu ako „preddefinované“ zámeno, teda napríklad použiť v množnom čísle slovo oni, keď ide o mužov aj ženy.
Je zakázané organizovať diskusie iba so zastúpením jedného pohlavia (len muži alebo iba ženy) a rovnako je zakázané používať oslovenie „slečna alebo pani“, pokiaľ nejde o priamych príjemcov oznámenia. V rámci rušenia pohlavia je ďalej nutné vyvarovať sa používania výrazov ako „oheň je najväčší vynález človeka“. Po novom sa musí povedať „oheň je najväčší vynález ľudstva“. V angličtine totiž „man“ môže znamenať „muž“, ale aj všeobecne „človek“.
Najväčšie pobúrenie však vyvolalo odporúčanie ohľadom vianočnej komunikácie. Európska komisia vyzýva, aby sme nepoužívali frázu „obdobie Vianoc môže byť stresujúce“, ale hovorili „sviatky môžu byť stresujúce“. „Nie každý oslavuje kresťanské sviatky a nie všetci kresťania ich oslavujú v rovnaký deň“, zdôvodňuje dokument.
Tu sa naplno prejavila tendencia západnej civilizácie v rámci inkluzivity mazať piliere a tradície, na ktorých stojí. Kresťanstvo vytvorilo z Európy to, čím dnes je. „Kresťanský svet“ bol dlho synonymom pre západnú civilizáciu a európsku kultúru. Do nejakej miery vychádzajú z kresťanstva takmer všetky hlavné názorové smery Západu, od konzervatizmu cez liberalizmus až po marxizmus. O modernom progresivizme sa často hovorí, že ide o protestantizmus bez Boha. Týka sa to aj samotnej EÚ. Jej zakladatelia Robert Schumann, Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi boli všetci kresťanskí demokrati. Ich myslenie ovplyvnil koncept katolíckeho internacionalizmu.
Výstrelky zbytočných byrokratov
Oslava Vianoc a ďalších kresťanských sviatkov neznamená nutnosť potláčať tradície a významné dni ostatných náboženstiev. Verejné rozsvietenie svietnika zvaného chanukija (osemramenný alebo deväťramenný) na oslavu židovského sviatku chanuka je veľmi sympatický zvyk. V Británii, kde majú veľkú hinduistickú menšinu, politici bežne blahoželajú k sviatku Dívalí.
Napriek tomu sa uhniezdil názor, že keď náhodou poprajete moslimovi veselé Vianoce, tak sa zrúti. Keď bývalý britský premiér David Cameron vyhlásil, že Británia je „kresťanská krajina“, vyvolalo to obrovskú debatu a azda stovky vzdorovitých komentárov. „Vojna o Vianoce“, keď Amerika rieši, nakoľko je verejné slávenie tohto sviatku prípustné, je tam už podobnou tradíciou, ako v našich končinách kapor na štedrovečernom stole.
Niektorí dokonca obvinili Komisiu, že nové pravidlá smerujú k vymazaniu kresťanskej tradície. Dokument tvrdí, že sa nemá používať fráza „krstné mená“ (v angličtine „Christian name“) a príklady mien, „ktoré sú obvykle z jedného náboženstva“. Ako „nesprávny“ príklad prezentuje vetu, kde sa bude zmieňovať o „Márii a Jánovi“. Musíme povedať „Malika a Julius“ ako príklad „medzinárodného páru“.
Skoro to vyzerá, akoby sa Západ za svoje korene hanbil.
Okrem ideologického poblúznenia však má celá kauza ešte jedno vysvetlenie. Byrokracie potrebujú generovať nejaké výstupy, aj keď práve nemajú nič na práci. To zrejme čiastočne stojí aj za súčasným škandálom. Server Politico píše, že podľa jedného súčasného úradníka Komisie, ktorý si neželal byť menovaný, si „komisárka Dalliová kompenzuje svoj totálny nedostatok váhy v kolégiu (komisárov) tým, že vyťahuje zo svojho klobúka ‚inkluzívne smernice', ktoré rozoberajú čo najviac základné pravidlá“. „S Dalliovou zažívame surrealizmus,“ dodal úradník.
Pobúrenie donútilo Dalliovú návrh stiahnuť s tým, že ho prepracuje. Vyzerá to, že kresťanstvo ešte istú silu v Európe má.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.