Päť mýtov o manželstve

Rodina totiž tvorí základ všetkých vzťahov – od detstva až po vzťahy v ďalekej budúcnosti. Tento rok sme si to azda uvedomili viac, ako inokedy.

Asi každá malá slečna sníva o tom, že si raz založí rodinu a bude manželkou a mamičkou (preto tie kočíky pre bábiky a Ken s Barbie). A snáď každý chlapec sníva o tom, ako raz svojimi veľkými a silnými svalmi ochráni svoju manželku a deti (preto tie meče, pištole a tanky). A tieto detské sny sa jedného dňa stanú skutočnosťou. Dvaja mladí ľudia sa postavia na prah novej éry vo svojom živote – na prah sviatosti manželstva, o ktorom počuli toľko rád, toľko veselých aj menej veselých príhod, toľko krásnych slov, ale aj toľko mýtov.

Celý čas svadobných príprav je veľakrát príjemne hektický. Človek nemá toľko priestoru premýšľať nad zbytočnosťami. Zvyčajne má hlavu plnú povinností súvisiacich s organizáciou svadby, výzdobou, zabezpečovaním svadobnej cesty. Tu sa často konkrétne predstavy snúbencov o ich blízkej budúcnosti končia. 

Presuňme sa však o niekoľko týždňov neskôr. Ubehli dva týždne odo dňa, kedy sa zo snúbencov stali novomanželia. Všetko je upratané, vyplatené, svadobné šaty vyzdvihnuté z čistiarne a život začína naberať kontúry bežnej reality.

Pamätám si, že už v čase, keď som ešte o svojom manželstve ani neuvažovala, som vedome či nevedome sledovala celú tú „atmosféru“ manželstva. Utvárala som si v sebe určitý obraz o tom, aký je prototyp manželstva, čo doňho patrí a čo nie, aké by malo, alebo naopak, nemalo byť. Stretla som sa s mnohými obrazmi, ktoré sa viac či menej opakovali. Veľakrát som však čelila len akýmsi slovným vyjadreniam, ktorými sa mi niekto veľkodušne snažil urobiť láskavosť a už ako mladú dievčinu ma varovať, ako to v tom manželstve jednoducho chodí. S mýtmi o tejto úžasnej sviatosti som sa stretla tvárou v tvár.

I keď som manželkou ešte relatívne krátko (8,5 roka), už dnes sa pri spomienke na niektoré z týchto tvrdení iba pousmejem (alebo zaplačem) a ďakujem Bohu, že pravda o manželstve je podstatne iná.

Mýtus prvý: A sloboda je preč!

Manželstvo je naozaj sviatosťou. Nie je nijakým väzením. Manželským sľubom si nik neuväzuje guľu s reťazou okolo nohy, pričom jej druhý koniec je obviazaný okolo nohy vyvoleného/vyvolenej. Manželstvo je zväzkom, nie zviazaním človeka spôsobom, že sa stáva otrokom či väzňom.

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Ak sa sviatosti náležite slávia vo viere, udeľujú milosť, ktorú naznačujú. Sú účinné, pretože v nich pôsobí sám Kristus: on krstí, on pôsobí vo svojich sviatostiach, aby udelil milosť, ktorú sviatosť naznačuje.“ (KKC 1127)

Skrze sviatosť manželstva prichádza do života manželov mnoho milostí. Paradoxne, mnoho mladých dnes nechce vstúpiť do manželstva, pretože pre nich predstavuje tento pojem uväznenie. Je bolestivé si uvedomiť, o koľko milostí sa tak nechajú oberať. Uzavrieť sviatostné manželstvo je ako otvoriť nad sebou uzáver potrubia, cez ktoré sa na vzťah muža a ženy začne priamo z Božieho srdca liať more milostí. Manželstvom človek slobodu nestráca. Naopak – získava vďaka slobodným a zrelým rozhodnutiam požehnanie Stvoriteľa.

Mýtus druhý: V manželstve už nie je priestor na toľko zábavy

Už si nebudeš môcť chodiť, kam chceš, kedy chceš, s kým chceš… Áno, aj toto som neraz počula. Čo je však na tom úžasné? Že je to pravda! No nie pravda s trpkou príchuťou, ale pravda, ktorá prináša ešte väčšie naplnenie! Už nechodíš sám, kam chceš a kedy chceš – chodíte tam spolu! Skvelé zážitky môžete zažívať spolu a zdieľať ich navzájom. Vtedy sú bohatšie, lebo obaja do nich pridáte kúsok seba. Vytvárajú sa nové spomienky, ktoré nie sú len moje/len jeho. Sú vaše spoločné. Sú to zážitky, ktoré váš vzťah robia jedinečným, odlíšiteľným od tých, ktoré má každý z nás s ktorýmkoľvek kamarátom, kamarátkou. A sú to tiež tie zážitky, na ktoré budete spomínať, keď budete mať o niečo viac vrások, podstatne menej síl (napr. na tie diskotéky) a značne viac času na rozhovor pri šálke čaju. Nie je pravdou, že v manželstve sa zábava končí. Len má často nové podoby a formy prežívania. 

Mýtus tretí: Láska v manželstve postupne vyprchá

Konkrétne tento bod bol na začiatku môjho manželstva, aj v mojom vnútri, nie úplne doriešeným mýtom. Trochu som sa toho naozaj bála – či sa to „náhodou“ po piatich rokoch manželstva nestane. Či sa so mnou manžel nezačne nudiť alebo ja s ním, či sa nám „byť toľko spolu“ časom nezunuje. Tento bod je však tým, nad ktorým sa dnes asi najviac smejem. Človek totiž nepočíta s tým, že to, že ste počas tých niekoľkých rokov veľmi veľa spolu znamená, že spolu toho aj veľmi veľa prežijete – dobrého, krásneho (narodenie dieťatka, vybudovanie útulného domova, spoločné výlety), i extrémne ťažkého, na čo ste neboli pripravení (smrť dieťaťa, neplodnosť, ťažká choroba, strata práce).

Keď to všetko riešite spolu a dáte v manželstve priestor aj takýmto „upevňovačom“ vzťahu, manželská láska sa tým všetkým spoločne prežitým iba prehĺbi. Vznikajú momenty, kedy sa na seba len pozriete, a viete, čo si ten druhý myslí. Viete, či sa mu to páči alebo nie. Či z toho prežíva strach alebo je šťastný. Známy citát hovorí „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Upravila by som ho na „Čomu nedovolíte, aby vás zabilo, tomu dovolíte, aby vás posilnilo.“ Nedovoľte manželskej láske vyprchať. Nenechajte si ju vziať. Spoločne prežité radosti a skúšky môžu manželskú lásku, práve naopak, vďaka milosti prehĺbiť. 

Mýtus štvrtý: V manželstve sa musíme stať jedným – iba manželom alebo iba manželkou

Existuje jedna veľká pravda o manželstve: v manželstve sa stávame jedným. Bez správneho pochopenia však môže mať táto pravda naozaj nepriaznivý účinok. Nechce poukázať na to, že sa jeden musí kompletne zaprieť a stať sa vernou kópiou toho druhého. Nevedomky sa to niekedy stane – keď domácnosť funguje len podľa manželkiných pravidiel či keď manželka nemá svoj názor, ale vo všetkom súhlasí (bez vlastného úsudku) iba s názormi manžela, keď sa v rámci voľna trávi čas vždy len podľa jedného, keď sa jeden bojí ukázať to, čo je v jeho vnútri, lebo sa to tomu druhému nebude páčiť. Takto by sa tým „jedným“ vedome nechcel stať naozaj nik.

Stať sa jedným však znamená doplniť ten jediný fungujúci manželský trojuholník (manželka – manžel – Boh) svojím originálom. Pre každého manžela je obohacujúce, keď mu jeho manželka vie poskytnúť svoj ženský (a teda nový) pohľad na vec. Pre manželku zasa, keď jej manžel pomôže vyriešiť problém s trochou chlapského nadhľadu. Stať sa jedným takto, je naozaj iba ziskom. 

Mýtus piaty: Deti = koniec života

S mýtmi o manželstve súvisí aj strach z príchodu dieťaťa a jeho dopadom na spoločný život. Všetko má svoj čas. Hľadať sa, učiť sa nové veci aj zažívať splnené sny či bláznivé zážitky. No svoj čas má aj naučiť sa vystúpiť sám zo seba – zo svojho pohodlia. Urobiť krok zo života pre seba a dať sa pre život niekoho iného.

Mýtus „deti = koniec života“ by som tiež upravila na „deti = koniec života pre seba samého“.

Jedno milé detské vysvetlenie toho, prečo do manželstva prichádzajú deti je, že keď sa mama a ocko tak ľúbia, že sa toľko lásky nezmestí iba do nich dvoch, musí vzniknúť niekto nový, aby mal to množstvo lásky kto v sebe niesť (inak by bez neho rodičia predsa praskli :D). Áno, je to naozaj detské pochopenie vzniku života nového človeka, ale je v ňom obrovský kus pravdy. Príchodom dieťaťa sa láska násobí. Manželstvo sa napĺňa úplne novým spôsobom. Je tu niekto nový, kto manželov spája, aj ich obrusuje, učí cnostiam a často i nastavuje zrkadlo. Dieťa je pre manželstvo veľkým bohatstvom.

Niektoré mýty majú naozaj veľmi ďaleko od pravdy. Niektoré na to, aby sa stali pravdou, musíme trochu poopraviť. No to, aké mýty a svedectvo o manželstve budeme šíriť my sami, je na nás. Ďalšie generácie sa na nás pozerajú, a to, čo im o manželstve ukazujeme dnes my, formuje ich vstupné predstavy a očakávania ohľadom ich vlastných, budúcich manželstiev. Manželstvo je krásna a na milosti bohatá sviatosť. Prajem všetkým manželstvám čo najmenej naplnených mýtov a čo najviac požehnania z pravdy o nich.