Taliansko zažíva politický bizár. Volia prezidenta a vyhrávajú prázdne hlasovacie lístky

Taliansko si tento týždeň volí hlavu štátu. Krajina je v zvláštnom politickom limbe, keďže vládne technokratický premiér a podporuje ho široká koalícia, presun premiéra Draghiho na post prezidenta by preto mohol spustiť nekontrolovanú reakciu.

Všetko so všetkým teda súvisí, pri voľbe prezidenta ide o dvojitú hru – aj o prezidenta, aj o premiéra a azda i o predčasné voľby. V krajine vládne neistota a chaos, myslia si zahraniční pozorovatelia, ale miestni zachovávajú pokoj. Je príliš skoro hovoriť o ozajstnom chaose, s úsmevom podotkol taliansky novinár Fausto Gasparroni pre Štandard.

Kulisy sú veľkolepé: budova talianskeho parlamentu budí rešpekt, taliansky prezident predstavuje podľa ústavy národnú jednotu, a predsa má niekto pocit, že ide o nepodarené divadlo. Prezidenta nevolia priamo občania ako u nás, ale poslanci a delegáti regiónov v tajnom hlasovaní. Zhromaždenie je to veľké, tento rok ide o 1 009 oprávnených delegátov, dvojtretinovú väčšinu tvorí 672 z nich, jednoduchú väčšinu 505. Chýba však to najpodstatnejšie, silný kandidát, prípadne dvaja. Už od pondelka sa snažia voliť nástupcu úradujúceho prezidenta Sergia Mattarellu, keďže jeho mandát sa skončí vo februári a nechce ho predĺžiť. Na úrad sa oficiálne nekandiduje, ale politické strany sa spravidla zhodnú, koho si zvolia, prípadne navrhnú niekoľko mien. Väčšina pochopí a krajina získa prezidenta.

Teraz je však všetko inak. Voľby novej hlavy štátu už po tretí raz za sebou, teda v pondelok, utorok a stredu, vyhrávajú prázdne hlasovacie lístky. Podobne sa to očakáva aj dnes, keďže politické strany, vláda ani ľavicové a pravicové zoskupenia sa stále nevedia dohodnúť na spoločných kandidátoch.

Ak máte pocit, že ide o chaos, najlepšie vás zorientuje domáci pozorovateľ. Zdanie klame, lebo tunajšia politika je komplexná, hovorí v rozhovore dlhoročný novinár zo spravodajskej agentúry ANSA Fausto Gasparroni, ktorý bol so Štandardom aj na pápežskom špeciáli na Slovensku:

„Chápem, že v zahraničí je veľmi ťažké porozumieť talianskej politike, ktorá hodne pozostáva z taktizovania a tajných dohôd, ale je priskoro hovoriť o skutočnom chaose. Ten by nastal vtedy, ak by si zvolenie prezidenta vyžadovalo oveľa viac hlasovacích kôl. A to najmä v tomto osobitnom momente, keď pandémia stále predstavuje vážnu hrozbu, ekonomika je v ťažkostiach, na hraniciach Európy veje vietor vojny a burzy padajú. Chcem však dúfať, že čo najskôr príde dohoda medzi stranami, ktorá tiež ukáže silný akt zodpovednosti voči krajine,“ vysvetlil žurnalista.

„Samozrejme, námaha, s akou sa snažia dospieť k dohode, v skutočnosti ukazuje úplnú roztrieštenosť aj medzi stranami, ktoré stále tvoria väčšinu vlády,“ priznal Gasparroni. Zároveň odmietol hypotézu, že by prázdne hlasovacie lístky boli akousi formou protestu. Strany tým skrátka ukazujú, že sa „nedohodli na kandidátovi, ktorý má šancu vyhrať“.

Draghiho treba naklonovať

Nedávno boli v hre o prezidenta aktuálni i bývalý premiér Draghi a Berlusconi, ale aj predčasné voľby. Ak by sa totiž prezidentom stal „Super Mario“, tak by mnohofarebná pravo-ľavá vláda, ktorú aktuálne vedie, mohla prísť o väčšinu a skončiť. To sa stalo pred rokom pod vedením premiéra Giuseppeho Conteho. Vládna kríza vtedy doviedla do politiky Draghiho, bývalého šéfa Európskej centrálnej banky, talianskej národnej banky a vysokopostaveného ekonóma v banke Goldman Sachs s dobrými vzťahmi s globálnou oligarchiou. „Draghiho treba naklonovať,“ povedali doslova niektorí talianski politici.

Súčasná dvojitá hra o prezidenta i premiéra sa zrejme nepozdáva ani väčšine Európy. Britský týždenník Economist minulý rok označil Taliansko za krajinu roku – práve vďaka Draghimu na čele vlády – a bankára ´by nerád videl v Kvirináli (v sídle prezidenta, ktoré sa nachádza na vrchu Kvirinál). „Taliani chcú Draghiho za prezidenta i premiéra,“ opísal dilemu v krajine americký denník Washington Post a pre ďalšie médiá sa krajina „ponorila do ľstivej hry prezidentského pokeru“.

Zdá sa, že Draghi sa nestane hlavou štátu, lebo nefiguruje medzi menami na hlasovacích lístkoch. Berlusconi je už mimo hry, ako povedal hovorca jeho strany. Novinár Fausto Gasparroni súhlasne prikyvuje, ale zjavne dáva Draghimu ešte nádej. Predseda vlády nemusí byť von z hry, keďže do nej ešte nevstúpil. Je ideálnym prezidentským kandidátom, tvrdí novinár Vittorio Feltri, ktorý v knihe z roku 2014 s názvom Dobrí a zlí (Buoni e Cattivi) predpovedal, že nadíde Draghiho čas na Kvirináli. Politické strany v aktuálnej voľbe podľa Feltriho len strácajú čas.

Isté mená ale napriek tomu v zhromaždení zaznievajú. O koho ide?

Uvažovalo sa aj o zakladateľovi Komunity svätého Egídia

Napriek tomu, že úradujúci prezident Sergio Mattarella nehodlá zotrvať v Kvirinálskom paláci, v poslednom hlasovaní získal vyše 100 hlasov, a tak skončil na druhom mieste hneď za prázdnymi lístkami. Za ním nasledoval právnik Paolo Maddalena, ktorý je Draghiho kritikom. Okrem iných získala niekoľko hlasov aj ministerka spravodlivosti Marta Cartabia. Nikto však nezískal potrebnú väčšinu hlasov, azda aj našťastie, veď keby volitelia vybrali 80-ročného prezidenta Mattarellu, ktorý kandidovať odmietol, k čomu by to asi viedlo? pýtajú sa viacerí.

Strany dosiaľ navrhovali za kandidátov viacero osobností aj mimo súčasnej politiky, no niektorí sa už v debate neobjavujú. Ešte pred niekoľkými dňami navrhli aj ľudí ako je zakladateľ Komunity svätého Egídia Andrea Riccardi, ale aj expredseda talianskeho senátu Marcello Pera, spoluautor knihy s Josephom Ratzingerom, ktorému sme nedávno uverejnili zaujímavú esej. Neuspel ani on, a tak hľadanie prezidenta pokračuje ďalej. Taliansko opatrne očakáva, že sa to nezmení na čakanie na Godota.