Európsky parlament schválil v januári návrh zákona o digitálnych službách, ktorý pripravila Európska komisia. Zákon má skratku DSA a Európska únia ním hľadá postoj k veľkým serverom a digitálnym platformám typu Facebooku alebo Twitteru. Podstatné časti normy nie sú politicky kontroverzné, napríklad povinnosť platforiem rozkrývať svoje algoritmy alebo ustanovenia, ktoré dávajú používateľovi možnosť blokovať cielenú reklamu. Iné časti sú naopak háklivé, predovšetkým mazanie takzvaného nenávistného prejavu. Dôležitú úlohu v hľadaní vzťahu EÚ k online platformám zohrávala česká eurokomisárka Věra Jourová.
Načo je vlastne zákon o digitálnych službách? Kto si žiadal jeho vznik?
Už keď som prišla do Komisie, v rokoch 2014 a 2015, volalo sa po tom, aby bol internet bezpečnejšie a slušnejšie miesto. To volanie prichádzalo len z niektorých strán a z niektorých štátov, hlavne z Nemecka, Rakúska, Francúzska. Keď sa povie regulácia digitálneho prostredia, tak sa vždy okamžite dostanete v zásade len na jednu z troch pozícií. Po prvé: vôbec na to nesiahať, akýkoľvek zásah sa rovná cenzúra. Druhý extrémny názor: musíme to celé zošnurovať, priestor vytvorený Facebookom a spol. v zásade znárodniť, zriadiť digitálnu políciu a kontrolovať internet úplne do detailov. Medzi nimi je názor, ktorý zastávam ja a ktorý, ako teraz ukázalo aj hlasovanie Európskeho parlamentu, je najrozšírenejší: nejakú reguláciu áno, ale slobodu slova v zásade zachovať.