Rok nula sa v USA odkladá. Zatiaľ

Napodiv je toho dosť, aj keď by sa to v lomoze spôsobenom nejakou novou bizarnou požiadavkou, ktorá prichádza každý týždeň, mohlo ľahko stratiť. Niektorí exponenti tejto vlny sa koniec koncov angažujú v politike v užšom zmysle toho slova. Sú členmi regulárnej politickej strany menom Demokratickí socialisti Ameriky a nechávajú sa v demokratických voľbách zvoliť do zákonodarných zborov. V politike nemôžete nadlho vystačiť s protestmi a obštrukciami. Musíte mať v zásobe aspoň nejaké konkrétne kroky. Inak stratíte vietor z plachiet.

Existujú prinajmenšom dve iniciatívy, ktoré mali rozhodne radikálnejší cieľ než len to, aby mali Spojené štáty sociálny systém väčší ako Dánsko, aby sme citovali obľúbenú rétorickú figúru obhajcov tejto ideologickej vlny. Je to jednak presadenie názoru, že inflácia je umelá hrozba a v skutočnosti neexistujú limity pre schodkové financovanie štátnych výdavkov. A potom je to akcia známa ako „Defund the Police“, ktorej cieľovým stavom má byť zrušenie policajných zborov.

Majú bližšie k Pol Potovi ako k Dánsku

To rozhodne nie sú len nejaké sociálnodemokratické reformy. Na pomyselnej osi medzi Dánskom a polpotovskou Kambodžou majú bližšie k Pol Potovi. Je to radikálny pokus o popretie či, povedzme, reštrukturalizáciu reality. Máme zažitý návyk, že keď počujeme slovo „socializmus“, tak sa spýtame: Chcú znárodňovať? Nie? Tak to nebude také horúce.

Ale dve spomínané kampane sú vo svojom odbore rovnako radikálne, ako napríklad snaha presadiť, že aj ženy môžu mať penisy. Kambodžskí Červení Khméri sa usilovali o „rok nula“, o odstránenie celej doterajšej civilizácie a nový začiatok. Tie dve iniciatívy sú v zásade pokusom o rok nula v menších, samostatných doménach ľudskej činnosti. Ale svojím radikalizmom sú porovnateľné.

Ten prvý vektor útoku – v skratke, že inflácia neexistuje – sa vo formovaní vládnej politiky príliš nepresadil. Nielen Bidenov Biely dom, ale predtým aj tí najľavicovejší kandidáti v demokratických primárkach ako Bernie Sanders alebo Elizabeth Warrenová rešpektujú pri formulovaní nových výdavkov, že existujú obmedzenia. Prikladajú k nim kalkulácie, ako sa tie plány zaplatia a že príliš nenafukujú rozpočtový schodok.

Dosahujú to však často pofidérnymi manévrami. Príklad: sľúbte nejaký nový benefit a spočítajte jeho náklady na nasledujúcich päť rokov. Nie je to veľa! Predpokladom ale musí byť, že po piatich rokoch sa ten benefit zase zruší. Lenže každý normálny človek vie, že akýkoľvek nový benefit sa nikdy nezruší. Ako raz povedal jeden český poslanec, "raz získané sa neodníma".

Pomáhajú si ekonomickou teóriou

Ale takéto drobné podvádzanie nie je v americkej politike žiadna novinka. Skutočne radikálnu zmenu sľubovala takzvaná moderná monetárna teória (MMT). Ani žiadne rešpektované katedry ekonómie, ani žiadny relevantný štátny orgán americkej ekonomickej politiky ju neprijal za svoju. Ale vytvárala atmosféru. Vietor v chrbte.

Rozhodovanie o tom, aké veľké výdavky sú ešte únosné, je vždy trochu psychologická hra. A táto teória tým, že vytvárala dojem, že tu je odborné zdôvodnenie, prečo sa netreba deficitov báť, zvyšovala tlak na jednu stranu váh. MMT je ekonomickým ekvivalentom diéty, ktorá tvrdí, že sa môžete napchávať, ako chcete a čím chcete, a nepriberáte.

Ekonomický komentátor Noah Smith, ktorý nie je žiadny konzervatívec, v nedávnom článku túto teóriu uštipačne opísal ako „súbor memov na podporu vyšších vládnych výdavkov“. Nie je to podľa neho žiadna teória. Nemá žiadne modely, ktoré by bolo možné vyvrátiť. Nie je možné z nich vyvodiť správnu ekonomickú politiku – na tú je vždy potrebné sa osobne opýtať protagonistov nového hnutia.

Z ortodoxného pohľadu však bolo zrejmé, že mimoriadne pandemické výdavky rádovo v niekoľkých biliónoch spôsobia skôr či neskôr inflačné tlaky. V priebehu minulého roku potom rétorika v ľavicovom komunikačnom priestore prešla nasledujúcimi fázami:

1. Žiadna inflácia nehrozí, vy len nechcete, aby sa obyčajným ľuďom žilo lepšie.

2. Príde trocha inflácie na prechodnú dobu a to je v skutočnosti dobre.

A potom, keď októbrové štatistické dáta priniesli najvyššiu medziročnú infláciu za posledných tridsať rokov:

3. Za infláciu môže koncentrácia ponuky v mnohých sektorov, hrabivosť firiem, odstávka výrobných kapacít vo Vietname a nedostatok kapacít predškolskej starostlivosti a… jednoducho čokoľvek, len nie previs dopytu spôsobený „povodňou“ vládnych výdavkov.

A prezident Biden vyhlásil, že zvrátenie inflačného trendu je jeho najvyššia priorita. Fantazírovanie o tom, že krajina môže zbohatnúť prostredníctvom rozpočtových deficitov, skončila.

O čo išlo radikálom?

„Defund the Police“ fungovala trochu inak. Policajné zbory sú v USA lokálne. Nie je to „revír“ expertov v centrálnej banke a na ministerstve financií, je to sféra prístupná základnej, lokálnej demokratickej politike. Heslo „Defund the Police“ bolo možné centrálne šíriť ako mem, ale zároveň ho skúsiť na rôznych miestach prakticky realizovať.

To prvé vykonali socialistickí politici vo svojich prejavoch a na sociálnych sieťach. Po smrti Georgea Floyda v roku 2020, ale už aj skôr, kdekto súhlasil s tým, že americké policajné praktiky potrebujú reformy. Ale to nebolo to, o čo radikálom išlo.

Chceli od základov zrušiť policajné zbory a ich funkciu nahradiť čiastočne odstránením príčin kriminality a čiastočne najatím sociálnych pracovníkov. A mysleli to vážne. Keď sa komentátori snažili pomôcť Demokratickej strane a vysvetľovali, že „definancovanie polície“ v skutočnosti neznamená zrušenie či finančné vyhladovanie polície, ale reformy, kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová ich vyviedla z omylu: „Definancovať políciu znamená definancovať políciu,“ opravila ich v rozhovore.

Bývalý prezident Barack Obama v televíznom rozhovore koncom roka 2020 varoval, že používanie „úderných“ sloganov ako „Defund the Police“ môže byť kontraproduktívne, pretože „vo chvíli, keď to poviete, stratíte veľkú časť publika, takže je potom oveľa menej pravdepodobnejšie, že dosiahnete zmeny, o ktoré stojíte“. Ale kolegyne Ocasio-Cortezovej z jej socialistickej partičky sa aureoly prvého černošského prezidenta nezľakli. „Nie je to slogan, je to politická požiadavka,“ reagovala na Twitteri kongresmanka Ilhan Omarová. A jej ďalšia kolegyňa Cori Bushová dodala: „Nie je to slogan. Je to mandát udržať našich ľudí nažive. Definancujte políciu.“

A skutočne v niekoľkých mestách zastupiteľstvá pod vplyvom akcie Black Lives Matter k rozpočtovým škrtom pristúpili.

Nie je to väčšinový názor

Ale realita sa nakoniec presadila. Kriminalita začala rásť a ukazovatele ako počet vrážd dosahovali – podobne ako inflácia – nevídané čísla v porovnaní s predchádzajúcimi tromi dekádami. Prieskumy ukázali, že podpora tohto sloganu, ktorý nikdy nebol väčšinový, v priebehu roka masívne klesla, a to najviac práve medzi voličmi demokratov a Afroameričanmi (zo 42 na 23 percent). Podľa mnohých analytikov to popri slove „socializmus“ bol dôležitý dôvod, prečo demokrati utrpeli veľké straty v kongresových voľbách.

Dôležitým indikátorom sa malo stať referendum o zrušení polície v meste Minneapolis, v ktorom polícia zabila Georgea Floyda. V meste, ktoré v Kongrese zastupuje práve citovaná Ilhan Omarová, bola iniciatíva porazená 57 percentami hlasov.

V New Yorku v primátorských voľbách zdolal progresívnych kandidátov Eric Adams, bývalý policajt. Podobné prehry zaznamenali progresivisti v mnohých ďalších mestách. Už vlani v lete Wall Street Journal spočítal, že v deviatich z dvanástich najväčších amerických miest, ktoré v tom čase už mali návrh rozpočtu na budúci rok, prišli zastupitelia so zvýšením výdavkov na políciu. A riešili úplne iné problémy ako pred rokom – kde vziať nových policajtov a ako si udržať tých starých.

Osud oboch ťažení teda ukázal, že realitu ani ľudskú povahu sa zatiaľ nepodarilo zmeniť a že tak ako doteraz vždy predstavuje hlavnú prekážku uskutočnenia socialistických ideálov. Alebo, inak povedané, hlavný dôvod, prečo sa zatiaľ vždy v dejinách pokusy o ich nastolenie nezaobišli bez násilia a teroru.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.