Nevyhnutným dôsledkom tohto stavu bude to, že nevyužité vakcíny buď zlikvidujeme, podarujeme rozvojovým štátom alebo predáme značne pod cenu.
V každom prípade, z pohľadu daňového poplatníka sa všetky tri eventuality stretávajú v jednom a tom istom čiernom bode – v nehospodárnom míňaní peňazí, ktoré predtým do štátnej kasy v dobrej viere odviedol.
Počas dvojročného zápasu s covidom pritom zďaleka nejde o prvú situáciu tohto druhu. Ignorovanie vedeckých poznatkov, skúseností ostatných krajín a sedliackeho rozumu pri ťahaní balíkov bankoviek zo štátnej kasy je už akousi pandemickou tradíciou súčasného kabinetu.
Spomeňme si na ideu celoplošného testovania populácie a vtedajšie kolosálne vojenské manévre, ktoré nás mali zapísať do histórie.
To, aký vplyv mali na zníženie incidencie, sa síce vypočítať nedá, ale isté je, že nám k výraznejšiemu úspechu nepomohli. Už krátko po nich si totiž pandemická vlna rázom vyžiadala 10-tisíc obetí a katapultovala nás medzi najväčších covidových smoliarov v globálnom meradle.
„Už príbalové letáky týchto testov upozorňujú, že tento test je vhodný len na testovanie pacientov s príznakmi ochorenia COVID-19. A že všetky pozitívne testy je odporúčané preverovať PCR diagnostikou. Avšak ešte oveľa viac informácií dávajú validačné štúdie testov,“ písali slovenskí lekári vtedajšiemu premiérovi Igorovi Matovičovi. A varovali ho aj mnohí ďalší. Nepomohlo.
Po celoplošnom testovaní a ďalšom neutíchajúcom testovaní bezpríznakovej populácie minister hospodárstva Richard Sulík v marci 2021 v televíznej diskusii uviedol, že ide o „možno dobrý biznis“ a vyjadril sa, že nás tento špás stál už 280 miliónov eur.
Prešlo pár mesiacov a Igor Matovič, medzitým usalašený na rezorte financií, vyrukoval s tandemom ďalších opatrení, ktoré mali korone – ale už naozaj definitívne – zlomiť väz. Presnejšie so sprostredkovateľským bonusom a s očkovacou lotériou. Oba nápady nás mali stáť vyše 50 miliónov eur, nakoniec štát vyplatil menej.
Skeptici už pri oznámení nápadu konštatovali – aj so zreteľom na skúsenosti z USA –, že očkovacia lotéria prinesie žiadny alebo len minimálny efekt.
Optimisti sa o tom museli presvedčiť až trochu neskôr alebo ex post. „Žiaden nárast, ktorý by mohol súvisieť s očkovacou lotériou, v dátach nepozorujeme, a to nielen na celoslovenskej, ale ani na regionálnej úrovni,“ bilancoval matematik Richard Kollár.
Slávne výsledky nepriniesol ani sprostredkovateľský bonus.
A posledný nápad, očkovací bonus. Efekt bol podobný. Výsledok ponúkania 200-, respektíve 300-eurovej odmeny je taký, že od jej schválenia išlo na očkovanie len päť percent nezaočkovaných seniorov.
Prakticky všetky neštandardné pandemické opatrenia, ktoré si v súhrne vyžiadali financie v objeme stoviek miliónov eur, priniesli buď minimálny, žiadny alebo možno až kontraproduktívny vplyv.
Nejde pritom o kozmetické vady, keď sa deklarovaný efekt nedostavil iba tesne alebo naplnil len z polovice, ale o trestuhodné výstrely do tmy. Tie navyše podčiarkuje fakt, že štát má k dispozícii odborné a analytické kapacity v kvalite a počte ako žiadny iný subjekt pod slnkom.
A v neposlednom rade, svedkami mrhania verejnými zdrojmi sme v čase, keď väčšinu populácie ekonomicky najprv ťažko skúšal tvrdý lockdown a dnes túto rolu prevzalo bezprecedentné zdražovanie energií a potravín.
Poučenie do budúcnosti je jasné: vláda by mala menej míňať a viac premýšľať.
