Ukrajina má len tri možnosti. Jednou z nich je európsky Afganistan
Pred ďalším kolom rokovaní Kyjev – Moskva sa svet dozvedel, s čím do nich ruská strana pôjde. V pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov formuloval tri body: 1. uznanie príslušnosti Krymu k Rusku, 2. uznanie odtrhnutých „ľudových republík“ v Luhansku a Donecku a napokon 3. neutralita zapísaná do ukrajinskej ústavy.
Uteèenci utekajú po ruskej invázii
Ukrajinskí vojaci pomáhajú civilistom na predmestí Kyjeva. Foto: TASR/AP
Väčšina hlasov tento ruský katalóg pre rokovania, aspoň autorovi komentára sa tak zdá, hodnotí ako vynútené priznanie slabosti. Vladimir Putin predsa pri oznámení svojej „špeciálnej vojenskej operácie“, ako hovorí svojej vojne, vytýčil dva zásadné ciele: „demilitarizáciu“ Ukrajiny, čo sa významne prekrýva s Peskovovým bodom 3, a ešte „denacifikáciu“ – čo musia Ukrajinci objektívne považovať za požiadavku, aby sa Kremľu podriadili aj vo svojej vnútornej politike.
Takýto protektorát by bol nepochybne zásadným zdrojom nepokoja v Európe, bábkový režim nemôže dúfať v ľudovú podporu. Na Ukrajine polonacisti, respektíve extrémni nacionalisti sú, ich dobrovoľnícke batalióny boli začlenené do pravidelnej armády, jeden z ich lídrov (Dmytro Jaroš) sa vlani na jeseň stal poradcom generálneho štábu armády. Ich vplyv však zjavne nie je určujúci a aj keby, Rusko nemá právo organizovať v cudzej krajine vojenské pohony na skinheadov a vynucovať si hate free zónu. Takže oproti Putinovmu prejavu bezprostredne pred začatím vojny to oslabenie požiadaviek je.
Protichodné stanoviská