Ukrajina má len tri možnosti. Jednou z nich je európsky Afganistan

Väčšina hlasov tento ruský katalóg pre rokovania, aspoň autorovi komentára sa tak zdá, hodnotí ako vynútené priznanie slabosti. Vladimir Putin predsa pri oznámení svojej „špeciálnej vojenskej operácie“, ako hovorí svojej vojne, vytýčil dva zásadné ciele: „demilitarizáciu“ Ukrajiny, čo sa významne prekrýva s Peskovovým bodom 3, a ešte „denacifikáciu“ – čo musia Ukrajinci objektívne považovať za požiadavku, aby sa Kremľu podriadili aj vo svojej vnútornej politike.

Takýto protektorát by bol nepochybne zásadným zdrojom nepokoja v Európe, bábkový režim nemôže dúfať v ľudovú podporu. Na Ukrajine polonacisti, respektíve extrémni nacionalisti sú, ich dobrovoľnícke batalióny boli začlenené do pravidelnej armády, jeden z ich lídrov (Dmytro Jaroš) sa vlani na jeseň stal poradcom generálneho štábu armády. Ich vplyv však zjavne nie je určujúci a aj keby, Rusko nemá právo organizovať v cudzej krajine vojenské pohony na skinheadov a vynucovať si hate free zónu. Takže oproti Putinovmu prejavu bezprostredne pred začatím vojny to oslabenie požiadaviek je.

Protichodné stanoviská

Prečo ale prehliadame, že v tej hlavnej – požiadavke vojenskej neutrality Ukrajiny – Peskov len opakuje ruskú líniu, ktorú Putin nastolil vehementne najneskôr v roku 2007? Vtedy na bezpečnostnej konferencii Wehrkunde uprostred vyčítavého prejavu, v ktorom sa sťažoval na konfrontačný kurz Ameriky, okrem iného povedal: „NATO rozmiestnilo jednotky prvého sledu na našich hraniciach, zatiaľ sme na tieto akcie nereagovali.“ Dôraz bol na slove zatiaľ.

Že členstvo Ukrajiny a Gruzínska v NATO považuje za hrozbu, opakuje Kremeľ odvtedy pri každej príležitosti. Ešte keď si vlani na jeseň Rusi vybudovali výhražnú kulisu sústredením vojska okolo hraníc s Ukrajinou a svoj katalóg pre rokovania s USA vystupňovali až k nereálnej požiadavke odstrániť tú malú vojenskú infraštruktúru, ktorou NATO v postkomunistických členských krajinách disponuje, bolo stále jasné, že pri vyjednávaní by išlo Rusom o neutralitu Ukrajiny.

Joe Biden tento rok 19. januára o tejto ústrednej veci povedal: „Pravdepodobnosť, že Ukrajina vstúpi do NATO v blízkej budúcnosti, nie je príliš vysoká.“ Závery bukureštského samitu Aliancie z roku 2008, že obe menované postsovietske republiky raz členstvo dosiahnu, každý nasledujúci samit svedomito zopakoval. A Rusi zasa opakovali, že pre nich možnosť infraštruktúry NATO na ich hraniciach vôbec neprichádza do úvahy.

Predstavy o Afganistane 2.0

V ideálnom svete platí, že suverénny štát musí mať právo žiadať o členstvo v akejkoľvek medzinárodnej organizácii. V reálnom svete, v ktorom, bohužiaľ, musíme žiť, je pravdepodobné, že pokiaľ má zostať Ukrajina celá (bez Krymu, ten Rusi nevrátia, avšak možno s autonómnym Donbasom), pokiaľ sa nemá rozpadnúť na západný a východný breh Dnepra, tak jednoducho v NATO nebude.

Donedávna bolo oficiálnou líniou Aliancie, že neprijíma záujemcov, ktorí nemajú vyriešený spor so susedom alebo vo vnútri štátu. Ale aby sme to sebe i prezidentovi Zelenskému priznali, utiekajú sa niektorí bojovníci, ktorí zo Západu vedú dištančnú vojnu, k predstavám o Afganistane 2.0. Rusi obsadia Ukrajinu a násilne na jej území budú udržiavať svoje panstvo, legitímna vláda sa odoberie do exilu a na východe Európy to bude chvíľami tlieť, chvíľami horieť konflikt. Aj taký brilantný mozog, akým je anglický konzervatívec Daniel Hannan, pred niekoľkými dňami v Daily Telegraphe natešene písal, že potom budú „teroristické útoky na ruskej pôde nevyhnutné“. Afganistan, kde sa Spojeným štátom v 80. rokoch (s podporou islamistov) darilo oslabovať Sovietov, pripomenula ako možný scenár pre Ukrajinu v televízii MSNBC aj Hillary Clintonová.

Možné scenáre

Dnes tri možnosti: buď Rusko vykrváca ešte teraz počas regulárnych bojov, sankcie ho zrazia do kolien – a s jeho asertivitou je na dlho koniec. Alebo bude európsky Afganistan. Alebo Ukrajinci pristúpia na neutralitu (pre členstvo v NATO azda v žiadnom prieskume na Ukrajine nikdy nebola väčšina, je to predstava prozápadných politikov) a Rusi aspoň budú mať predstavu, že Západ bude pri budúcom ruskom vpáde Ukrajine všemožne pomáhať. Pokiaľ sa prvá možnosť nenaplní, je ten tretí scenár nekonečne lepší ako druhý. V utorok napokon možnosť neutrality pripustil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Avšak v nejakej chvíli by sme sa nevyhli ústrednej otázke: Museli zomrieť tisíce ľudí, musela sa Európa ocitnúť na hrane svetovej vojny, potrebovala zle skúšaná svetová ekonomika ďalšiu ranu? Stálo nám to za tento perfektný dôkaz, že Putin je bezohľadný človek? Tá otázka má istú platnosť dokonca aj vtedy, keď Putin prehrá a možno skončí.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.