Vzájomne zaručená deštrukcia čínskymi očami
Ukrajinská vojna je prvý konflikt multipolárnej doby. Isteže útok Ruska na Ukrajinu, ktorá má podporu krajín NATO, vyvoláva reminiscenciu na studenú vojnu. Ale iste ste si všimli, ako pozorne sa sleduje čínska reakcia. Boli Číňania s inváziou vopred uzrozumení, nevedeli o nej alebo ich dokonca Putin podviedol? Čínsky biznis v situácii, keď ešte evidentne nedostal pokyn zdola, funguje zatiaľ ako normálny súkromný biznis v nám známom svete globálneho kapitalizmu. Do pomoci Rusku sa nehrnie. Vníma skôr riziko ruskej neschopnosti platiť a sekundárne dôsledky amerických sankcií, do ktorých by sa obchodmi s Ruskom zaplietol, znamenajú preň viac ako potenciálne veľké investičné príležitosti.
èínska vlajka zástava vztýèenie slávnostný ceremoniál
Ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP
Zatiaľ. Ruská žiadosť o čínsku pomoc to môže zmeniť. Jej vypočutie by znamenalo poriadnu akceleráciu geopolitického vývoja. Razom by sme boli v tretej svetovej – zatiaľ skôr studenej – vojne, ani by sme nevedeli ako. Rusko by v nej malo o dosť iné postavenie ako v tej minulej. Mocnosť, ktorá po troch týždňoch konvenčnej vojny s menšou krajinou musí žiadať Čínu o vojenskú pomoc, rozhodne už nie je „silnejší pes“.
Tým nutne nemusí byť ani Západ. Keby to bolo jasné, tak by napríklad teraz India nezačala verejne uvažovať o tom, že začne účtovať dovoz ropy v čínskych jüanoch. Ale uvažovanie, ktoré na Západe doteraz prevládalo, je nahlodávané z mnohých miest. Nedá sa napríklad nevšimnúť si, že Poľsko a Maďarsko, dve krajiny, ktoré Brusel a liberálne kruhy hádžu do jedného vreca, stoja v ukrajinskej kríze na extrémne opačných póloch. Panujúce poňatie „právneho štátu“ a „ľudských práv“ pokrýva len malý výsek političnosti.
Systém vzájomne zaručeného zničenia