Prvou ranou pre globalizáciu bola obchodná vojna, ktorú Donald Trump naostro vyhlásil v roku 2018 Číne. Tú obvinil, že zneužíva voľný svetový obchod a porušuje pravidlá, ku ktorým sa zaviazala vo chvíli, keď v roku 2001 vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie. Prišla prestrelka ciel, s ktorými Donald Trump neskôr vyrukoval aj na Európu. Obvinil ju, že na americký tovar uvaľuje vyššie clá ako Amerika na jej. Čo bola a je pravda. Bolo to rezíduum doby po druhej svetovej vojne, keď tým Amerika pomáhala Európe v bohatnutí.
Časom ale tá asymetria prestala dávať zmysel, keď sa bohatšie krajiny Európskej únie dotiahli na americkú úroveň. Hlavným terčom však bola Čína, odkiaľ postupne americké firmy vrátane Apple začali sťahovať výrobu do iných ázijských krajín. Symbolom obchodných sporov sa stáva stret o Huawei, ktorý Spojené štáty a ďalšie západné krajiny podozrievajú, že zadnými dvierkami vo svojich systémoch sleduje zákazníkov.
Zastavovanie výroby
Potom prichádza covid. Lockdowny, zatváranie hraníc a izolácia krajín pred cudzincami v miere, čo bolo pár mesiacov pred začiatkom pandémie čínskeho vírusu nepredstaviteľné a znelo ako sci-fi. To borí svetové obchodné toky. Dodávky sa oneskorujú alebo rovno zastavujú. Symbolom doby sa stáva nedostatok čipov. Ich výrobcovia si po ochromení európskeho priemyslu covidom našli zákazníkov inde.
Je to pripomienka, ako výpadok na druhom konci sveta vie zo dňa na deň zastaviť výrobné linky pre chýbajúce komponenty. Na vlastnej koži to zažíva napríklad Škoda Auto vlastnená Volkswagenom, ktorá sa kvôli čipom opakovane zastavuje a žiada od českého štátu dotácie. Čakacia lehota na nové autá sa predlžuje na dlhé mesiace. V tejto chvíli už je zrejmé, že lockdownami pretrhnuté obchodné väzby sa nepodarí rýchlo obnoviť. Nedostatok surovín a súčiastok prudko dvíha ceny a vyspelý svet sa dostáva do nebezpečného štádia stagflácie. Inflácia je výrazne vyššia ako rast ekonomiky.
Čaká nás viac lokalizácie
Ekonóm Mojmír Hampl odhadol nebezpečný trend odklonu od globalizácie k lokalizácii v týždenníku Echo už 16. októbra 2020. „Trápi ma vec, ktorá sa objavuje vo všetkých debatách v Európe, anglosaskom svete, v Japonsku. Točí sa okolo toho, že potrebujeme viac odolnosti. Anglicky sa tomu hovorí reziliencia, čo je teraz nesmierne frekventované slovo. Všade sa to prekladá ako viac lokalizácie. Návrat k tomu, čo si budeme vyrábať a zaisťovať sami, bez medzinárodného obchodu. Čo nás ochráni pred tými ostatnými. To vidíme úplne všade. Je to strašne veľká zmena. Prebudenie z neznesiteľnej ľahkosti globalizácie, o ktorej sme vôbec nevedeli, ako krásne hladko funguje. Ten jeden finálny výrobok, ktorý tu robíme, päťkrát prejde hranice. Vôbec sme to nevnímali. Brali sme to ako samozrejmosť. A zrazu šok. Aha, takto funguje ten svet? No, to potrebujeme rezilienciu. Viac lokalizácie. Áno, tak ak by toto mala byť dominantná dejová línia sveta po koronavíruse, tak si myslím, že budeme mať o pár rokov veľmi iný svet.“ Hamplove slová sa mesiac čo mesiac čoraz viac napĺňajú. Bohužiaľ.
Ako sa zaobísť bez ruských energií
A 24. februára 2022 zasadil prosperujúcemu globalizovanému svetu poslednú ranu Vladimir Putin napadnutím Ukrajiny. Celý vyspelý svet bol zrazu nútený premýšľať, ako sa zaobísť bez ruského plynu, pretože Rusko po brutalitách, aké pácha na Ukrajine, skončí prinajmenšom na roky v medzinárodnej izolácii. Zrazu všetci riešia energetickú bezpečnosť. Uvedomujú si, aké nebezpečné je byť závislý od takých rizikových krajín ako Rusko. A firmy ako Volkswagen už priamo spisujú stratégiu, ako mať dodávateľa blízko a v bezpečných krajinách.
Tieto tri rany globalizáciu prinajmenšom vážne ohrozujú. Pre Česko [rovnako ako pre Slovensko, pozn. red.] ako otvorenú priemyselnú krajinu je uzatváranie sa svetu do lokalizácie výrazne nebezpečnejšie ako pre veľké krajiny s veľkými trhmi.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.