Na Ukrajine vieme, že nevieme
Ruská armáda sa koncom minulého týždňa sťahovala z okolia Kyjeva a v obci Buča, vzdialenej od metropoly necelých 40 kilometrov, vraj po sebe zanechala stovky mŕtvych civilistov, podľa starostu Buče viac ako tristo. Ukrajinské ministerstvo obrany používa pojem ukrajinská Srebrenica (v Srebrenici idú najvyššie odhady počtu zmasakrovaných Bosniakov srbskými vojakmi až k ôsmim tisícom). Politici hovoria o ruských vojnových zločinoch.
Masaker v ukrajinskom meste Buèa
Na satelitnej snímke kostol (uprostred) a miesto pravdepobného masového hrobu v ukrajinskom meste Buča v Kyjevskej oblasti. Foto: TASR/AP
To, že sympatizujeme s obeťou agresie, by nemalo znamenať slepú dôveru vo všetko, čo nám tá obeť o svojom údele hovorí. Buču si ukrajinská vláda vybrala ako symbol svojho utrpenia pre zahraničie. Svetom obiehajú hrozné zábery bezvládnych obetí ruského vyčíňania pohodených na ceste, každých pár stoviek metrov mŕtvola.
Pochybnosti môžu vznikať aj jednoduchou úvahou, prečo by Rusi, ktorí sa od Kyjeva nesťahovali v úteku, ale najskôr to sami oznámili, nechali na ulici váľať postrieľané mŕtvoly civilistov, dokonca s rukami zviazanými za chrbtom. Možno im je nejaká ich povesť na Západe medzitým úplne ľahostajná, zodpovedalo by to ich spôsobom, keď v priebehu vojen prestali brať ohľady aj na vlastných civilistov, nieto ešte na civilistov nepriateľa. Ale prečo sa takto správajú v takej vypätej chvíli, ako je teraz, keď vrcholí bitka o kurz rubľa a oni napäto čakajú, ktorý zo štátov EÚ prvý vystúpi z radu a začne im za plyn platiť v rubľoch? Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada proti Rusku „nové zničujúce sankcie G7 TERAZ“.