Keď prišla energetická kríza vyvolaná týmto umelým zdražovaním a do toho vojna na Ukrajine, nasledovaná čiastočnou ekonomickou izoláciou surovinovej farmy v Rusku, rozbehla sa veľká zelená neistota. V prvom šoku začali európski politici vrátane šéfa nemeckých zelených a tamojšieho ministra hospodárstva Roberta Habecka hovoriť o tom, že spaľovať treba všetko, čo sa dá, aby sa nahradil ruský plyn. Vyzeralo to, že Green Deal pôjde do zabudnutia. Cena emisných kvót, ktorá je dobrým indikátorom dôvery v tento projekt, začala po mesiacoch prudkého rastu a špekulácií padať.

Potom zasa prišli iné výroky, ktoré, naopak, hlásali, že je to stimul k ešte rýchlejšiemu úteku k obnoviteľným zdrojom. Trochu v nich chýba odpoveď na otázku, z čoho sa tá elektrina bude brať, keď práve nesvieti a nefúka. Čo bude tou zálohou, keď to nebude plyn.

Harakiri investície do energetiky

Generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš v podcaste Insider pred pár dňami trefne opísal, ako je fakticky v energetike zložité investovať, pretože európska regulácia a ciele sa menia skôr, než sa ich firmám vôbec podarí dosiahnuť. Robiť v takto turbulentne zelených časoch manažérske rozhodnutia o investíciách do energetiky je celkom harakiri. Zvlášť pri takých dlhodobých projektoch, ako sú atómové elektrárne za stovky miliárd korún.

Len pár týždňov pred začiatkom vojny sa východným štátom EÚ spolu s Francúzmi a Fínmi podarilo dostať jadro medzi zelené zdroje v európskej taxonómii, ktorá kádruje energiu na čistú a špinavú a rozhoduje tým o jej cene. Bolo to proti vôli Nemcov a Rakúšanov, ktorí na európsku väčšinu nestihli reagovať. Potom sa zmeravene v Berlíne a Viedni pozerali, čo im to ten agresívny Putin inváziou spôsobil – rozboril im ich predstavy o plynovej energetike budúcnosti.

Zelené jadro?

Staviť v tejto chvíli na to, či ide Green Deal k ľadu, alebo, naopak, energetická kríza znamená viac Green Dealu, je čistá lotéria. Rozhodovať o nej budú v zásade akékoľvek voľby v každej dôležitej krajine. Vo Francúzsku, kde sa na budúcu nedeľu s najväčšou pravdepodobnosťou znova stane prezidentom Emmanuel Macron, je teraz bezuhlíková agenda na okraji záujmu. Francúzi sú masívnou, viac ako 80-percentnou väčšinou spokojní s tým, že budú pokračovať investície do jadra, a ešte sa mu bude hovoriť zelené.

Trochu môže miasť to, že posledné dni kampane Macron, známy rýchlymi názorovými obratmi, prekvapivo podporuje zelenú kartu. Potrebuje zobrať hlasy voličov, ktorí dali v prvom kole hlas nazelenalým ľavicovým kandidátom. Teraz dávajú prirodzene pred Le Penovou prednosť Macronovi, ale nechce sa im ísť k voľbám. Takže kampaň teraz znova vyzerá tak, že sa vrátil Macron dekarbonista. Áno, do najbližšej nedele, než môže druhýkrát získať post v Elyzejskom paláci.

Zelenú budúcnosť Európy je čoraz ťažšie odhadnúť. Zrejme najlepším lakmusovým papierikom sú ceny emisných kvót. Aktuálne je cena o pätinu nižšia, než bola pred Putinovou inváziou. Takže to zatiaľ nevyzerá, že by vojna ozelenenie urýchľovala. Šoková terapia rôznych politických výrokov bude ale pre energetiku mimoriadne nákladná investícia.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.