Vysoká cena zelených turbulencií
Posledné dva roky nám v ostrom svetle ukazujú, že svet je veľmi neisté miesto a treba počítať so všetkým. Výhľady do budúcnosti sú zrazu výrazne ťažšie ako v pokojných desaťročiach, ktoré máme za sebou. Horšie je, že k tej neistote a nevyspytateľnosti čoraz viac prispievajú politici. Metódou neustále sa meniacich plánov a pohyblivých cieľov. Najostrejšie je to vidieť v ťažení za bezuhlíkovú ekonomiku, známom ako Green Deal.
Palivo pre èeskú jadrovú elektráreò Temelín budú dodáva Francúzi a Amerièania
Ilustračný záber. Foto: TASR/AP
Keď prišla energetická kríza vyvolaná týmto umelým zdražovaním a do toho vojna na Ukrajine, nasledovaná čiastočnou ekonomickou izoláciou surovinovej farmy v Rusku, rozbehla sa veľká zelená neistota. V prvom šoku začali európski politici vrátane šéfa nemeckých zelených a tamojšieho ministra hospodárstva Roberta Habecka hovoriť o tom, že spaľovať treba všetko, čo sa dá, aby sa nahradil ruský plyn. Vyzeralo to, že Green Deal pôjde do zabudnutia. Cena emisných kvót, ktorá je dobrým indikátorom dôvery v tento projekt, začala po mesiacoch prudkého rastu a špekulácií padať.
Potom zasa prišli iné výroky, ktoré, naopak, hlásali, že je to stimul k ešte rýchlejšiemu úteku k obnoviteľným zdrojom. Trochu v nich chýba odpoveď na otázku, z čoho sa tá elektrina bude brať, keď práve nesvieti a nefúka. Čo bude tou zálohou, keď to nebude plyn.