Pápež a štekot NATO

Sme svedkami zaujímavého javu. Pápež František odsudzuje vojnu na Ukrajine, jeho gestá sú výrazné a presvedčivé, ale súčasne robí veci, ktoré nepasujú do mediálneho matrixu a mnohých priaznivcov pápeža Františka – v liberálnych médiách aj medzi katolíkmi – poburujú a/alebo prekvapujú.

Keď pápež vysloví politický názor, tak to, samozrejme, neznamená, že ho musia katolíci poslúchať, nemali by ho ale ignorovať.

Tri nedávne príklady.

Pápež upozorňuje na nebezpečenstvo eskalácie vojny a hrozbu jadrovej vojny zvlášť. Po druhé, usiluje sa o zmierenie a odpustenie ako predpoklad mieru, s čím sa obracia na obidve strany. Demonštrovali to dve ženy, Ukrajinka Irina a Ruska Albina, ktoré spolu niesli kríž na krížovej ceste v Koloseu. A naposledy sa zamyslel nad príčinami vojny na Ukrajine.

Pre Corriere dela Serra povedal: „Možno to bol štekot NATO pred ruskými dverami,” čo viedlo šéfa Kremľa konať takto zle a vyvolať konflikt. “Nedokážem povedať, či ten hnev bol vyprovokovaný,” čuduje sa Bergoglio, “ale mám podozrenie, že mu možno pomohol postoj Západu.”

Nechajme teraz bokom, že SME aj Denník N citujú výrok pápeža nepresne, do úvodzoviek dávajú aj tú časť vety, ktorou Corriere dela Serra dopovedáva, nie cituje pápeža. Pointa je inde.

Tento pápežov výrok nezapadá do výkladu toho, ako vojnu vníma západný mainstream. Preto SME urobí ten najpriamejší a najškoláckejší záver: je to propaganda. Nadpis hovorí: „Pápež používa kremeľský naratív. Hovorí o štekote NATO pred ruskými bránami“ a v texte autorka vysvetlí, že: „Rovnakú rétoriku pritom využívajú najvyšší predstavitelia Kremľa a propagandistické ruské médiá. Vyhlasujú, že Rusko sa cítilo ohrozené Severoatlantickou alianciou. Zároveň však tvrdia, že na Ukrajine žiadna vojna nie je.“

Tvrdí pápež niečo podobné? Tvrdí, že na Ukrajine žiadna vojna nie je?

Nie. Tvrdí presný opak a vojnu vehementne od prvého dňa kritizuje, o tom, kto je agresor, nemá pochýb.

Dodáva ale, podobne ako to tvrdíme v Štandarde, že „štekot NATO“, čítaj americký tlak na rozširovanie NATO o Ukrajinu, môže byť príčinou vojny.

Lenže to isté tvrdia aj Rusi. Takže to musí byť propaganda, všakže.

Problém je, že podobne to videli aj Nemci (kancelár Scholz sa ešte päť dní pred vojnou snažil primäť Zelenského, aby sa Ukrajina kvôli hrozbe vojny vzdala snahy o členstvo v NATO), tvrdia to Francúzi, podobne (a s dávkou svojich politických záujmov) to hovorí aj Čína a ďalšie štáty sveta. Pred vojnou to tak videl Henry Kissinger, ešte presnejšie John Mearsheimer, obavy mal Geroge Kennan i ďalší.

Je to teda propaganda?

Tam, kde SME nepochybuje, Denník N volí iný prístup. Nenechá sa pápežom vyrušiť. Prinesie krátku správu, ktorá sa stratí kdesi vo víre dní, nič nekomentuje, neodsudzuje ani sa tým netrápi. Ďalším krokom je už len ignorovanie. Tak to robí väčšina amerických médií, napríklad New York Times či Washington Post o pápežovom výroku neinformovali vôbec.

Otázkou je, čo robí tento výrok a uvažovanie so slovenskými katolíkmi.

Tí predsa vedia, že pápež nešíri ruskú propagandu, nemajú mu dôvod nič podsúvať a zároveň k nemu cítia dôveru.

Tá otázka je dôležitá, pretože na čele vlády stojí jeden taký katolík, vo vláde je ich viac, v parlamente majú významné zastúpenie vo vládnej väčšine. Katolíci práve vládnu. Čo teda robia oni?

Väčšina z nich volí prístup Denníka N. Prečítajú si, mlčia, nenechajú sa vyrušiť.

Ale nie je to celá pravda. Medzi katolíkmi v politike a verejnom živote sú aj takí, ktorí pred vojnou „štekali s NATO“. Bola to predsa línia Mikuláša Dzurindu, ktorý tvrdil, že „buď sa to skončí tak, že Ukrajina vstúpi do Aliancie, alebo sa jej Putin zmocní“. Hoci práve snahy o členstvo v NATO k tej vojne viedli.

A dnes je na tejto ceste aj Eduard Heger, z ktorého sa – keď ide o ruský plyn a zbrane pre Ukrajinu – postupne stáva jastrab. O rozširovaní NATO ako o probléme nehovoril žiadny z nich.

Otázkou je, čo si o tom budú pri volebných urnách myslieť slovenskí katolíci.

Pápežov výrok má veľký význam. Pripomína, že na Západe existuje aj iný pohľad a iné uvažovanie o príčinách tejto vojny, ale tiež iné uvažovanie o podmienkach a udržateľnosti mieru niekedy po vojne. Absolventi žurnalistických katedier to môžu karikovať, ako chcú. Toto myslenie má však oporu v uvažovaní bystrých akademikov zo Západu aj pápeža Františka.

Zaujímavou otázkou je, prečo tieto názory tak chýbajú medzi politikmi na Západe. A prečo ich verejne nezastáva ani jeden slovenský katolícky politik.