Minulý víkend to úplne priamo povedala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorá Angelu Merkelovú požiadala, aby sa celému svetu ospravedlnila za to, čo sa deje na Ukrajine. Vladimir Putin podľa Vereščukovej nemeckú kancelárku „natoľko zmanipuloval, že urobila Nemecko a Rusko na sebe závislými“. Kyjev a Varšava varovali, že stavba plynovodu Nord Streamu 2 je geopolitický, nie ekonomický projekt, lenže kancelárka mala vraj „hlboký, až patologický strach“ z Putinovej sily. „Táto politika viedla k súčasnej situácii.“
Väčšina nemeckej politickej triedy má na vec iný pohľad, ale neodváži sa bojujúcim Ukrajincom verejne odporovať, predovšetkým pred očami veľmi proukrajinskej novinárskej obce. Spolkového prezident Frank-Waltera Steinmeiera, bývalú pravú ruku kancelára a neskoršieho predsedu dozornej rady Nord Stream AG Gerharda Schrödera, označili v Kyjeve za personu non grata, na čo on reaguje kajaním sa za svoju predchádzajúcu dôveru v Putina. Veľvyslanec Ukrajiny tweetuje o Putinových kumpánoch v nemeckej SPD, ktorých politika umožnila vraj vyhladzovacie ťaženie proti Ukrajine. Svoj tweet končí anglickým: Shame on you [v preklade „Hanba vám".]. Vláda v Kyjeve a osobne prezident Volodymyr Zelenskyj si neberú nikoho na mušku tak ako Berlín. V zhode s Vladimirom Putinom považujú Nemecko za hlavnú silu, ktorá by v EÚ mohla nejako zohľadniť záujem Ruska.
Tvrdiť, že Merkelovej strach z Putina a obchody sociálnodemokratických súdruhov s Gazpromom vedú priamo k vojne na Ukrajine, je však zavádzajúce a neúplné. Keby mali Ukrajinci záujem o brutálnu pravdu, povedia, že závislosť na ruskom plyne je priamym dôsledkom energetickej politiky Berlína a rezignácie na jadrové a uhoľné elektrárne, ktoré Merkelová zbrklo vyhlásila po Fukušime. To by sa však nepáčilo Zeleným, ktorí zastávajú dnes v spolkovej vláde najviac proukrajinskú pozíciu a chcú na východ posielať aj ťažké zbrane. Stále sa tu niekomu podsúva politická až ideologická afinita k Putinovi, ktorá mimo Ruska výraznejšie neexistuje. A prehliada sa ideológia, ktorá urobila Európu na Putinovi závislejšou a ktorá je v opačnom politickom tábore ako konzervatívci a populisti.
Ukrajine išlo v týchto dňoch o celkom konkrétnu vec – aby Berlín dodal tanky – a na to sa pochopiteľne hodí vzbudzovať v adresátovi hanbu. Kancelár Olaf Scholz odolal tlaku Zelenského a aj nemeckých Zelených a dodávku tankov zatiaľ vetuje. Čelí za to mohutnej kritike, čo je dobrá príležitosť pripomenúť nedávnu príhodu, vďaka ktorej budú naňho možno raz historici pozerať priaznivejšie.
