V posledných dňoch došlo k relatívnemu upokojeniu cien zemného plynu. Prispeli k tomu zvýšené dodávky LNG na európsky trh. Vďaka miernej zime v Ázii počas decembra a dostatočným tamojším zásobám sa znížil dopyt a spotové ceny LNG v Ázii klesli pod európsku úroveň, ktorá v tom čase prepisovala rekordy. Plyn tak putoval tam, kde sa ponúkala vyššia cena.
Časť spotových dodávok (najmä z USA a Kataru) sa tak mohla ešte koncom roka 2021 presmerovať z Ázie do Európy. Čína súčasne predávala prebytky plynu nakúpeného na základe svojich dlhodobých kontraktov. Dopyt po LNG sa znížil aj v Brazílii, kde sa vďaka výdatným dažďom zvýšila produkcia tamojších vodných elektrární na úkor plynových.
V januári roku 2022 tak mierilo do Európy rekordné množstvo LNG. To síce vrátilo cenu plynu v Európe k hodnotám z októbra a novembra 2021 (ktoré boli z historického pohľadu aj tak extrémne vysoké), ale kolísanie cien sa aspoň výrazne znížilo.
Situácia na trhu s plynom ale naďalej zostáva napätá kvôli ruskej požiadavke prijímať platby za zemný plyn iba v rubľoch. Ruský plynárenský gigant Gazprom avizoval zastavenie dodávok plynu do Poľska a Bulharska. Dôvodom je, že poľský plynárenský podnik PGNiG a bulharský plynárenský podnik Bulgargaz odmietli za plyn platiť v rubľoch, ako žiada ruská protistrana. Tým sa postupne sa predlžuje horizont obdobia, počas ktorého sa očakáva zotrvanie cien zemného plynu na zvýšenej úrovni. Ale hlavne: v rizikovom scenári sa musia riešiť aj otázky, čo by sa dialo pri úplnom uzavretí plynu tečúceho do Česka [takmer identické problémy bude musieť riešiť aj Slovensko, pozn. red.].
Zemný plyn sa využíva naprieč celou ekonomikou. Alternatívy síce existujú, ale v praxi sa zatiaľ presadzujú len ťažko. A ktoré by boli (prípadne už kvôli cene plynu sú) najviac postihnuté odvetvia?
Vplyv na ceny nehnuteľností
Výrazný podiel spotreby plynu v priemysle smeruje na výrobu takzvaných nekovových minerálov – teda napríklad skla, cementu, vápna či omietok. Konkrétne v prípade sklární dosahovali náklady na energie zhruba polovicu nákladov, samotné platby za plyn tretinu. Pri raste cien plynu na niekoľkonásobok hodnoty pred rokom sa mnoho spoločností zo spomínaných odvetví stáva nerentabilnými.
Aby tlak aj ustáli, musí prísť výrazný nárast cien ich produkcie. Ten bude pokračovať ďalej a v konečnom dôsledku ešte viac zdvihne koncové ceny nehnuteľností. Alebo inými slovami: to je tiež vysvetlenie, prečo nie je správna častá úvaha, že pri prípadnej recesii v budúcnosti musia klesnúť ceny nehnuteľností. V realite trh nehnuteľností môže zamrznúť, stavby sa nemusia predávať, ale ceny nemajú kam klesnúť, pretože nemôžu klesnúť pod reprodukčnú hodnotu.
K najviac postihnutým budú patriť pekári a pivovarníci
Aj tí, ktorí neplánujú nákup nehnuteľnosti, určite pocítia tlak na rast cien potravín. K veľkým odberateľom zemného plynu totiž patria aj potravinári. Aj tam potom nájdeme odvetvie menej a viac postihnuté. Pekári na vykurovanie pecí alebo pivovarníci budú medzi tými najviac postihnutými.
Potravinárstvo ale bude trpieť aj výrazným nárastom cien hnojív. Práve u výrobcov minerálnych hnojív tvorí zemný plyn približne 90 percent variabilných nákladov. Mnoho výrobcov hnojív skončí, tí ostatní výrazne zdražia. Tlak na rast cien potravín bude pokračovať.
Samozrejme, musím spomenúť aj chemický priemysel. Ani tu zemný plyn nemožno jednoducho v krátkodobom horizonte nahradiť, a to ani ako surovinu, ani ako zdroj energie. Aj to sa bude prepisovať do nárastu koncových cien. Pre množstvo spoločností energie v nákladovom mixe predstavujú čoraz dominantnejšie položky.
Priemysel bude paralyzovať nárast cien energií
A nakoniec spomeniem spracovateľský priemysel s dominantnými automobilkami. Práve tie sú kľúčovým sektorom našej ekonomiky. Automobilky ešte neprestal bolieť nedostatok čipov a valí sa na ne ďalší problém v podobe skokového nárastu cien energií. Priemysel bude paralyzovať nárast cien energií, podobne ako to bolo po ropných šokoch v minulom storočí v USA.
Okrem toho sme závislí od dovozu plynu z Ruska. Z tohto mixu je zrejmé, že Slovensko a Česko budú „plynovou krízou“ jednou z najviac ohrozených krajín v Európe – a to nielen pre slabší ekonomický rast, ale aj cez tlak na rast cien.
Text pôvodne vyšiel na portáli na Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.