Ktoré príbehy sú nebezpečnejšie? Súčasné alebo tie tradičné
Americký kapitalizmus ešte nie je mŕtvy. To nie je správa pre investorov, týka sa skôr prebiehajúceho stretu o to, či sa pracoviská súkromných firiem stanú vektorom progresívnej revolúcie. Čitatelia si možno spomenú, že Antonio García Martínez, komentátor a pracovník v informačných technológiách príležitostne citovaný na stránkach portálu Echo 24, sa vlani v máji stal zamestnancom firmy Apple, aby ho o dva dni firma na nátlak zamestnancov vyhodila. Názory, ktoré vyjadril vo svojej knihe, vraj nezodpovedali požiadavkám na inkluzívnu atmosféru na pracovisku.
Na archívnej snímke z 23. decembra 2013 žena si prezerá telefón a kráča okolo loga americkej spoločnosti Apple v Pekingu. Foto: TASR/AP
Na archívnej snímke z 23. decembra 2013 žena si prezerá telefón a kráča okolo loga americkej spoločnosti Apple v Pekingu. Foto: TASR/AP
Lenže, ako nedávno García Martínez s gustom referoval, impérium úder vrátilo:
„Požiadavky aktivistov boli čoraz smiešnejšie. Požadovali, aby Apple zaujal stanovisko k izraelsko-palestínskemu konfliktu, nárokovali si právo nemusieť chodiť pracovať do novej žiariacej centrály firmy za miliardu dolárov… Samé absurdne namyslené požiadavky. S postupujúcimi týždňami a mesiacmi už aj tak nepatrná podpora kliky ďalej klesala, až sa Apple konečne odhodlal na svoj ťah. Pod zámienkou vynášania informácií – vodcovia kliky posielali screenshoty interných konverzácií webu The Verge – ich Apple všetkých vyhodil a aktivizmus na Slacku (internej chatovacej sieti) priškrtil. Golpe (španielsky termín pre pokus o puč) bol konečne potlačený a jeho vodcovia teraz len osamelo tweetujú do prázdna.“