František ohlásil mená nových kardinálov. Silnejší hlas bude mať Ázia, Slovák medzi nimi opäť nie je

Boli časy, keď Slováci mali dvoch kardinálov, čo bolo ocenenie významu slovenskej cirkvi aj dôkaz významnejšieho postavenia v Ríme. Od smrti kardinála Korca je naším jediným kardinálom Jozef Tomko, ktorý však vo svojich 98 rokoch už nemôže voliť budúceho pápeža. Už dlhšie sa čaká, kedy Slovensko získa nového kardinála, nič na tom nezmenila ani návšteva Františka na Slovensku, čakať sa bude aj naďalej.

Pápež František dnes ohlásil, že „vytvorí“ 21 nových kardinálov. Stanú sa súčasťou Kardinálskeho kolégia, teda poradného zboru pontifika. Rímsky biskup svoj zámer zverejnil po tradičnej nedeľnej modlitbe z okna Apoštolského paláca. Cirkevných hodnostárov slávnostne „kreuje“ 27. augusta v Ríme na takzvanom konzistóriu, teda zhromaždení kardinálov.

Osem z novovymenovaných kardinálov pochádza z Európy, šesť z Ázie, dvaja z Afriky, jeden zo Severnej Ameriky a štyria zo strednej a Latinskej Ameriky. Šestnásť z nich má menej ako 80 rokov, a teda sú oprávnení voliť Františkovho nástupcu v budúcom konkláve, čiže na zhromaždení, ktoré volí nového pápeža po smrti či odstúpení jeho predchodcu.

Ako sme písali ešte minulý rok, niektoré mená prelátov sú očakávané a už dávnejšie kolovali medzi vatikanistami. Novokardinálmi sa podľa očakávaní stanú arcibiskup Arthur Roche, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorú do roku 2021 viedol vplyvný kardinál Robert Sarah. Arthur Roche je z Veľkej Británie a považuje sa za pragmatického a menej ideologického ako jeho predchodca. Nie je veľmi obľúbený medzi priaznivcami takzvanej latinskej omše, práve pre jeho intervencie proti tejto mimoriadnej forme slávenia svätej omše, ako ich pôvodne zaviedol pápež Benedikt XVI.

Prekvapením nie je ani ďalší nový kardinál arcibiskup Lazarus You Heung-sik, prefekt Kongregácie pre klérus. Bolo to po prvý raz, čo takú vysokú funkciu v Rímskej kúrii dostal Kórejčan, a teraz ho rímsky biskup povýšil dokonca do svojho poradného zboru.

Do tretice, očakávané meno je aj arcibiskup Fernando Vérgez Alzaga zo Španielska, predseda takzvaného guvernatorátu (správneho územia) Vatikánskeho mestského štátu.

Nie všetky očakávania sa naplnili. Komentátori minulý rok čakali, že kardinálsky biret dostane aj arcibiskup Paul Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi. Tento „minister zahraničných vecí“ je zbehlý diplomat, no pontifik Jorge Bergoglio sa o ňom v nedeľu nezmienil. Nie je vylúčené, že postúpi vyššie niekedy v budúcnosti.

Len piati kardináli-voliči sú Európania

Len piati novovymenovaní kardináli-voliči v najbližšom konkláve (to znamená tí, ktorí nedosiahli vek 80 rokov) sú Európania a nie je medzi nimi žiadny Slovan. Európsku päťku dopĺňa Jean-Marc Aveline, arcibiskup francúzskeho mesta Marseille, a taliansky biskup Oscar Cantoni. A napokon biskup Giorgio Marengo, ktorý nemá ani 50 rokov a aktuálne pôsobí ako apoštolský prefekt v Mongolsku.

Katolícky líder v auguste povýši do kardinálskej hodnosti takisto biskupa v meste San Diego v Spojených štátoch amerických. Je ním Robert Walter McElroy.

Pápežov poradný zbor rozšíria dvaja kandidáti z Brazílie, a to arcibiskup Leonardo Ulrich Steiner a arcibiskup hlavného mesta Paulo Cezar Costa, ktorý tento rok oslávi 55 rokov. Latinská Amerika bude mať tiež kardinála z Paraguaya, ktorým je arcibiskup Adalberto Martínez Flores.

Najvyššími poradcami pápeža budú i dvaja preláti z Indie: doterajší arcibiskupi Anthony Poola a Ilipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão.

Rovnako dvoch novokardinálov bude mať Afrika, konkrétne západná oblasť: biskupi Richard Kuuia Baawobr z Ghany a Peter Ebere Okpaleke z Nigérie.

Ďalších členov svojho poradného zboru si argentínsky pápež vybral v Ázii. Okrem spomínaného Taliana v Mongolsku, Kórejčana vo Vatikáne a dvoch Indov ide o dvoch arcibiskupov. Jeden je zo Singapuru, William Seng Chye Goh, a druhý z Východného Timoru, Virgilio do Carmo da Silva, ktorý tento rok podobne ako Paulo Costa oslávi 55 rokov.

Kardináli v auguste prediskutujú novú vatikánsku ústavu

Takzvaní emeritní kardináli, teda vyše 80-roční kardináli bez práva voliť v konkláve, sú z Kolumbie, konkrétne Jorge Enrique Jiménez Carvajal a Lucas Van Looy z Belgicka. Zvyšní traja sú Taliani: Arrigo Miglio, Fortunato Frezza, ako aj jezuita a bývalý rektor Pápežskej Gregoriánskej univerzity Gianfranco Ghirlanda. Ten v marci vo Vatikáne predstavil kľúčový dokument tohto pontifikátu – novú apoštolskú konštitúciu, teda ústavu Rímskej kúrie.

Noví i doterajší členovia Kardinálskeho kolégia sa koncom augusta zídu v Ríme na takzvanom konzistóriu, kde budú hovoriť práve o tejto konštitúcii s názvom Praedicate evangelium (Hlásajte evanjelium).

Kardináli sa podľa kánonického práva nemenujú, ale pápež ich „kreuje“ – vytvára. V súčasnosti ich je 208, pričom 117 z nich má právo voliť v konkláve.