Orbánova pomsta a zneužitie náboženstva

Podobne ako antická dráma, rokovanie o protiruských sankciách by sa dalo rozdeliť na päť častí. Úvod je jasný – ruská invázia na Ukrajinu. Kolízia nastala pri sankciách už na začiatku, názory, politické a ekonomické záujmy v Únii sa rôznia, podpora pre jednotlivé kroky sa zbierala postupne. Maďari mali od začiatku ku konfliktu a Ukrajine ako takému, slušne povedané, rezervovaný až odťažitý prístup.

Vyvrcholenie sme najnovšie videli pri šiestom balíku sankcií, ktorý vypracovala Európska komisia. Obsahoval personálne sankcie, ktoré sa týkajú už vyše tisícky osôb a 80 firiem či inštitúcií. Ťažiskové sú ekonomické sankcie – ďalšie banky vyradené zo systému SWIFT, zákaz vývozu materiálov, surovín a hlavne koniec dovozu ruskej ropy.

Maďarsko si postavilo hlavu a blokovalo vypnutie ropovodov. Brusel ponúkal prechodné obdobie na transformáciu rafinérií, nech vedia spracovať aj inú zmes ropy ako tú ruskú. Budapešti tiež ponúkal finančné kompenzácie. Orbán to neprijal.

Maďarský tlak bol čiastočne v prospech Slovenska a Česka, ale zároveň zištný. Koncern MOL vlastní Slovnaft a obe strany sú prispôsobené na spracovanie ruskej ropy, Orbán teda konal v prvom rade vo vlastnom národnom záujme. O počínaní Eduarda Hegera škoda hovoriť.

Dejový obrat nastal na poslednú chvíľu, ešte v deň samitu sa zdalo, že Maďarsko necúvne. Napokon súhlasilo v noci z pondelka na utorok s kompromisom – zákaz dovozu ruskej ropy a produktov lodnou dopravou, čo je takmer 90 percent dovozu, a dočasná výnimka na jej dovoz ropovodmi. Hoci aj tam bol malý háčik a v záveroch samitu nájdete vetu: „Európska rada sa k otázke dočasnej výnimky pre ropu dodávanú ropovodom vráti čo najskôr.“

Rozuzlenie alias katastrofa prišlo v stredu. Závery samitov Európskej rady nie sú právne záväzné a pomerne široké, na konkrétne opatrenia ich rozmieňajú a následne schvaľujú veľvyslanci a ministri v Rade EÚ. Tentoraz to bolo rovnako a očakávalo sa hladké schválenie plánu zo samitu. Maďari zrazu vytiahli posledný tromf. Opatrenia opäť vetovali, pretože je na sankčnom zozname ruský patriarcha Kirill, oddaný spojenec a chránenec Vladimira Putina, ktorý inváziu na Ukrajine otvorene podporil a odôvodňoval.

Pred mesiacom síce Orbán naznačoval, že zaradenie náboženských predstaviteľov na sankčný zoznam nepodporuje, pretože to „ovplyvňuje náboženskú slobodu maďarských spoločenstiev“. Len na margo, v Maďarsku sa k pravosláviu hlási menej ako 0,2 percenta občanov.

Lenže odvtedy staval svoje veto na rope, Kirilla nespomínal. Pomstu si vychutnal až po samite, keď ostatným odľahlo, a ešte na to využil klerika. Nepremeškal možnosť, aby sa naoko prezentoval ako ochranca kresťanských hodnôt a náboženskej slobody v skazenej ateistickej Európe. V tom si je s Putinom podobný, pomyselné spasiteľské súznenie našli v moskovskom patriarchovi.

Falošný argument dokázalo odsúdiť kresťanské Poľsko. Hovorca tamojšej vlády povedal, že veto po samite je „znepokojujúce“ a Maďari by mali ustúpiť.

Orbánovi sa síce nedá uprieť snaha o zachovanie tradicionalizmu a kresťanstva v regióne, ale v tomto prípade ide o evidentný kalkul s vidinou politického obchodu či obyčajnú pomstu. Ani jedno k skutočnému pravovernému kresťanovi nepatrí.