Juraj Hajko

Podobne ako antická dráma, rokovanie o protiruských sankciách by sa dalo rozdeliť na päť častí. Úvod je jasný – ruská invázia na Ukrajinu. Kolízia nastala pri sankciách už na začiatku, názory, politické a ekonomické záujmy v Únii sa rôznia, podpora pre jednotlivé kroky sa zbierala postupne. Maďari mali od začiatku ku konfliktu a Ukrajine ako takému, slušne povedané, rezervovaný až odťažitý prístup.

Vyvrcholenie sme najnovšie videli pri šiestom balíku sankcií, ktorý vypracovala Európska komisia. Obsahoval personálne sankcie, ktoré sa týkajú už vyše tisícky osôb a 80 firiem či inštitúcií. Ťažiskové sú ekonomické sankcie - ďalšie banky vyradené zo systému SWIFT, zákaz vývozu materiálov, surovín a hlavne koniec dovozu ruskej ropy.

Maďarsko si postavilo hlavu a blokovalo vypnutie ropovodov. Brusel ponúkal prechodné obdobie na transformáciu rafinérií, nech vedia spracovať aj inú zmes ropy ako tú ruskú. Budapešti tiež ponúkal finančné kompenzácie. Orbán to neprijal.

Maďarský tlak bol čiastočne v prospech Slovenska a Česka, ale zároveň zištný. Koncern MOL vlastní Slovnaft a obe strany sú prispôsobené na spracovanie ruskej ropy, Orbán teda konal v prvom rade vo vlastnom národnom záujme. O počínaní Eduarda Hegera škoda hovoriť.