Premiér Boris Johnson prežil v pondelok večer hlasovanie o nedôvere medzi poslancami vlastnej strany. Napriek tomu výsledok tajného hlasovania (proti premiérovi sa z 359 konzervatívnych poslancov vyslovilo 148) nemôže označiť za víťazstvo. Už počas dňa opustili jeho kabinet dvaja juniorní ministri, čo býva neklamným znamením toho, že tovar je poškodený.
Pred niekoľkými rokmi vyzeral pritom Johnson pomaly ako nádej pre svetovú pravicu. Prostoreký muž, ktorý pre vtip nejde ďaleko a pritom regulárne prekračuje hranice politickej korektnosti, osobnostne liberál, a napriek tomu človek, pre ktorého kedysi mala slabosť Margaret Thatcherová, vzdelanec so schopnosťou osloviť nižšiu triedu. Ale buď tie prednosti postrácal, alebo ich nikdy ani nemal.
Bezprostredným spúšťačom hlasovania boli Partygates, škandály z éry lockdownov. Premiér štátu, ktorý starým ľuďom nedovoľoval rozlúčiť sa so svojimi umierajúcimi drahými polovičkami, kde polícia fotografiami škandalizovala ľudí, ktorí si vyšli prebehnúť sa do hôr, a pokutovala 80-ročného pána, keď cestou z nákupu cez plot prehodil pár slov so susedom, tak tento človek mal tú bezostyšnosť zúčastniť sa v práci večierkov s podriadenými. Napriek tomu by asi konzervatívni poslanci neskúšali svojho premiéra „defenestrovať“, keby necítili, ako medzitým začala Borisom opovrhuvať verejnosť. Cez víkend pri platinových oslavách kráľovnej naňho ľudia hučali, kde sa objavil – a hlavne konzervatívni aktivisti.