Európu čaká viac zeleného zdražovania

V Európe v súčasnosti padajú každý deň rekordy v zdražovaní. V Nemecku naposledy tak prudko leteli ceny nahor po druhej svetovej vojne. Vo väčšine krajín sa ale posledné rekordy porovnávajú so 70. rokmi, s obdobím dvoch ropných šokov v rokoch 1973 a 1979 a následnej éry veľkej inflácie a stagflácie. Nebezpečné diagnózy, keď sa stretáva prudký rast cien s ekonomickou stagnáciou.

Christine Lagardová. Foto: TASR/AP

Christine Lagardová. Foto: TASR/AP

Všetko, čo vtedy napáchal globálny prudký rast cien ropy, ešte zhoršovali vystrašené a chaotické reakcie politikov naň. Rozbehla sa doslova epidémia štátnych zásahov do ekonomiky. Nových regulácií a sociálnych dávok, vedených snahou uľaviť ľuďom od zdražovania. Výsledkom bolo ďalšie zdražovanie. Nemohlo to byť inak. Keď sa prilieva do ohňa viac benzínu, viac horí. Dnes to vyzerá ako nebezpečné déjà vu.

V tom čase sa ako reakcia na to zrodili nezávislé centrálne banky. Vo vyspelých krajinách bola snaha odstrihnúť politikov od správy meny a zveriť ju profesionálnym ekonómom, ktorí nemusia sledovať politické záujmy. Ich poslaním je strážiť stabilitu cien. V niektorých prípadoch výhradne. Inde, ako napríklad v americkom Fed-e, zároveň so starostlivosťou o hospodársky rast. Zďaleka nie všade sa kreovali nezávislé centrálne banky už v 70. či 80. rokoch. Britskú Bank of England úplne zbavil politickej moci až labouristický kabinet Tonyho Blaira. Dovtedy rozhodovalo o stanovení takej citlivej veci, ako sú úroky, ministerstvo financií.

Od zrodu nezávislých centrálnych bánk, ktoré sú od výkonnej moci oddelené skoro rovnako ostro ako súdy, žiadne veľké inflácie vo vyspelom svete neprišli. Čo sa však aktuálne deje? Guvernérka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová nedávno na konferencii vo Švajčiarsku bez okolkov vyhlásila, že sa nebude obzerať na žiadne medze svojho mandátu. A ECB spolitizuje. Presnejšie povedané: zapojí ju do ťaženia za bezuhlíkovú ekonomiku.

Svet, ako uviedla, potrebuje výrazne ambicióznejšie ciele v transformácii k bezemisnej spoločnosti. To bude podľa nej ďalej zdvíhať ceny energií aj surovín. Lagardová vôbec nenaznačuje, že by proti zelenej inflácii nejako zasahovala, k čomu ju zaväzuje jej mandát v ECB. Naopak, ponúka, že banka je otvorená „požičiavať na dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality“. To znamená nebojovať proti inflácii, ale ďalej ju zvyšovať nalievaním ďalších peňazí do ekonomiky. To je už v priamom rozpore s jej mandátom.

Lagardová si to zjavne uvedomuje, ale hlavu si s tým vôbec neláme. „Viem, že to nie je v našom mandáte a nie je to v súlade s naším primárnym poslaním. Ale to viete, keď to neskúsime, tak nemáme šancu uspieť,“ hovorí guvernérka. „Môžete so mnou počítať,“ odkazuje politikom. Je to okaté porušenie jej mandátu. Že podobné priznania euru k pozícii stabilnej meny nepomáhajú, je zbytočné pripomínať. Jeho trvalý pád voči doláru to presne vystihuje.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.