Európu čaká viac zeleného zdražovania
V Európe v súčasnosti padajú každý deň rekordy v zdražovaní. V Nemecku naposledy tak prudko leteli ceny nahor po druhej svetovej vojne. Vo väčšine krajín sa ale posledné rekordy porovnávajú so 70. rokmi, s obdobím dvoch ropných šokov v rokoch 1973 a 1979 a následnej éry veľkej inflácie a stagflácie. Nebezpečné diagnózy, keď sa stretáva prudký rast cien s ekonomickou stagnáciou.
Christine Lagardeová. Foto: TASR/AP
Christine Lagardová. Foto: TASR/AP
Všetko, čo vtedy napáchal globálny prudký rast cien ropy, ešte zhoršovali vystrašené a chaotické reakcie politikov naň. Rozbehla sa doslova epidémia štátnych zásahov do ekonomiky. Nových regulácií a sociálnych dávok, vedených snahou uľaviť ľuďom od zdražovania. Výsledkom bolo ďalšie zdražovanie. Nemohlo to byť inak. Keď sa prilieva do ohňa viac benzínu, viac horí. Dnes to vyzerá ako nebezpečné déjà vu.
V tom čase sa ako reakcia na to zrodili nezávislé centrálne banky. Vo vyspelých krajinách bola snaha odstrihnúť politikov od správy meny a zveriť ju profesionálnym ekonómom, ktorí nemusia sledovať politické záujmy. Ich poslaním je strážiť stabilitu cien. V niektorých prípadoch výhradne. Inde, ako napríklad v americkom Fed-e, zároveň so starostlivosťou o hospodársky rast. Zďaleka nie všade sa kreovali nezávislé centrálne banky už v 70. či 80. rokoch. Britskú Bank of England úplne zbavil politickej moci až labouristický kabinet Tonyho Blaira. Dovtedy rozhodovalo o stanovení takej citlivej veci, ako sú úroky, ministerstvo financií.