Norma stanovuje pre autá limity emisií nie zdravotne neškodlivého oxidu uhličitého, ale skutočne zdraviu škodlivých častíc, ako sú oxidy dusíka, organické látky či pevné častice. Tie je možné nastaviť tak prísne, že to cenu motorov s predhrievacími prvkami vyženie tak vysoko, aby začali byť cenovo konkurencieschopné elektromobilom. E-7 pôsobí ako poistka zelených pre prípad, že by azda generálny zákaz spaľovacích motorov ešte niekto nejako zhatil alebo oddialil, predovšetkým na Európskej rade. Norma E-7 je poistka, ktorá môže koniec spaľovacích motorov privodiť ešte skôr ako v roku 2035.
České ministerstvo dopravy chce počas predsedníctva pôsobiť na zmäkčenie kritérií E-7, napríklad tým, aby ich auto nemuselo plniť v zime a pri nízkom zaťažení motora. Aspoň niečo, ale zatiaľ sa to javí ako málo. Ide tu o to, že E-7 bude nadproporčne dopadať na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, pretože cena za „superkatalyzátor“ zdraží malé a lacnejšie auto percentuálne oveľa viac ako limuzínu.
Až potiaľto by sa dalo namietať, že ťaženie za uhlíkovú neutralitu má síce naprieč spoločnosťou nerovnomerné dôsledky, ale že to nie je zámer, len logický následok tejto politiky. Ale len pokým zistíte, že súčasťou Európskym parlamentom odhlasovaného zákazu spaľovacích motorov je aj takzvaná Ferrariho výnimka. Vlani v lete, keď eurokomisár Frans Timmermans svoj súbor návrhov na znižovanie emisií prvýkrát predstavil, a medzi nimi aj tento zákaz spaľovacích motorov, začalo Taliansko bojovať za výnimku pre výrobcov športových áut, ako Ferrari alebo Lamborghini – a výnimka, posmešne nazývaná Lex Ferrari, v europarlamente obstála.
Argumenty pre výnimku vlani v Taliansku sformuloval minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani. Jeden argument dáva zmysel – že sa športové vozidlá pre celkovo nízke predaje nemôžu spoliehať na úspory z rozsahu, teda že batérie by boli ešte drahšie ako u normálnych elektroáut. Druhý Cingolaniho argument je však paródiou na celý ten ich boj s klimatickou zmenou: Práve preto, že predaj športových vozidiel tvorí len zlomok trhu (jednotky tisíc áut ročne), je zanedbateľný aj podiel športových vozidiel na celkových emisiách oxidu uhličitého. V praktickom živote to prináša ďalšiu výnimku príslušníkom najbohatších vrstiev a elít.
