Zvyšovanie daní korporáciám Maďarom zdražuje letenky. Orbánovi sa plat zdvojnásobil a získal nové právomoci

Keď chýbajú peniaze, ľavicoví aj pravicoví populisti majú neraz naoko jednoduché riešenie – zdaniť boháčov a veľké nadnárodné firmy. Dôsledky sú obvykle učebnicové. Boháči si začnú premiestňovať majetok alebo sa rovno sťahujú za hranice. Videli sme to za vládnutia Francoisa Hollanda, keď prijal 75-percentnú daň pre najbohatších. Bohatí Francúzi sa sťahovali do Belgicka a napríklad herec Gérard Depardieu prijal ruské občianstvo. Firmy sa zas buď presúvajú, alebo náklady prenášajú na zákazníkov.

Druhá možnosť sa stáva realitou v Maďarsku. Tamojší predseda vlády Viktor Orbán koncom mája zvýšil dane bankám, obchodným reťazcom, poisťovniam, mobilným operátorom, energetickým firmám a aerolíniám. Neskôr na zoznam pribudli aj farmaceutické spoločnosti. Odôvodnil to zlým stavom rozpočtu, rastúcim cenám energií a infláciou.

Podobný návrh zaznel od slovenského ministra financií Igora Matoviča. Peniaze na protiinflačné kompenzačné opatrenia chcel získať zdanením 100 najväčších firiem. Za vlád Smeru zas bol populárny bankový odvod, ktorý spôsoboval zvyšovanie poplatkov pre klientov.

Aerolínie reagujú, štát tiež

Rast cien leteniek už oznámili nízkonákladové letecké spoločnosti maďarský Wizz Air a írsky Ryanair, ktorých sa týka zvýšenie daní od prvého júla. Wizz Air ohlásil, že zvýši ceny pre novú daň aj drahšie palivá, ale len na letenky kúpené po prvom júli.

Ryanair zvolil tvrdší prístup a dvíha ceny všetkých leteniek s odletom od prvého júla, spätne aj tých, ktoré si zákazníci kúpili pred zvýšením daní. Lety z Budapešti v rámci Európy zdražejú v prepočte o 10 eur, pri mimoeurópskych destináciách až o 25 eur.

„To nie je daň z nadmerného zisku, ale pouličná lúpež v podaní vlády, ktorá nemá súvis s realitou,“ reagovala írska aerolinka.

Maďarskej vláde sa nepáči, že aerolínie prenášajú vyššie daňové náklady na zákazníkov a úrad na ochranu spotrebiteľov začal preto Ryanair vyšetrovať. Ekonomické pravidlá však fungujú bez ohľadu na vládne kroky a firmy sa odmietajú pripraviť o zisk.

Ľudia si priplatia, premiér si polepší

V utorok prešlo v maďarskom parlamente niekoľko legislatívnych zmien. Najväčšiu pozornosť si v časoch vysokej inflácie a ekonomických problémov získalo viac ako zdvojnásobenie platu maďarského premiéra. Ten sa v Maďarsku, podobne ako na Slovensku, odvíja od platu štátnych zamestnancov respektíve poslancov.

Orbánov základný plat bol od roku 2010 doteraz 1,5 milióna forintov mesačne (3769 eur), po novom stúpne na 3,5 milióna forintov (8794 eur). Mzda premiéra bude odteraz na úrovni platu predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra. K tomu však musíme pripočítať Orbánov plat poslanca (v Maďarsku môže byť člen vlády zároveň poslancom), ktorý bez príplatkov a náhrad dosiahne takmer 3 300 eur. Dokopy si teda maďarský premiér po novom zarobí približne 12-tisíc eur mesačne.

Pre porovnanie, slovenský premiér dostáva 1,5-násobok platu poslanca. Aj s príplatkami si zarobí zhruba 6-tisíc eur, teda polovicu z Orbánovho platu.

Orbán bude určovať platy

Maďarský predseda vlády bude na základe schválenej novely rozhodovať o výške platu ministrov, politického riaditeľa úradu premiéra, štátnych tajomníkov, vládnych splnomocnencov a splnomocnencov premiéra.

Neobvyklá právomoc vo formálne koaličnej vláde – dlhodobým vládnym partnerom Fideszu sú drobní konzervatívni demokrati (KDNP) – nie je veľmi vypuklá. V prípade sporov medzi koaličnými partnermi to však dáva premiérovi veľkú moc. V iných demokratických štátoch je preto obvykle plat fixne stanovený zákonom. Na Slovensku dostávajú ministri aj premiér 1,5-násobok platu poslanca, líšia sa vo výške paušálnych náhrad a príplatkov.

Ako upozorňuje spravodajca TASR v Maďarsku Ladislav Vallach, týmto krokom bolo zrušené doterajšie obmedzenie, podľa ktorého platy uvedených funkcionárov nemôžu prekročiť desaťnásobok priemernej mzdy v krajine za predchádzajúci rok.

Koncom mája si Orbán presadil v parlamente ďalšie právomoci vďaka zmene ústavy. Novinkou je stav vojnovej hrozby. Vláde umožňuje naďalej vládnuť dekrétmi bez hlasovania v parlamente, ktoré automaticky platili 15 dní, a rušiť platnosť zákonov. V Maďarsku to predtým umožňoval vyhlásený pandemický stav núdze, ktorý mal vypršať 31. mája. Orbán po novelizovaní základného zákona obratom vyhlásil stav vojnovej hrozby, čím si vládnutie dekrétmi zachoval.

PolitikaVláda dekrétmi sa maďarskej vláde zapáčila. Zmenou ústavy si k nej našla ľahšiu cestu