Francúzsko reaguje na USA. Vláda chce právo na potrat vpísať do ústavy, Le Penová to podporila

Ako prvý na verdikt za Atlantikom reagoval ľavicový blok NUPES, menovite strana Nepoddajné Francúzsko, ktorá dlhodobo presadzuje zmenu ústavy a potratovú legislatívu má v programe. Zmenu základného zákona navrhli v piatok.

Nasledovala aktivita v prezidentskej strane Renesancia (kedysi Republika v pohybe). Aurore Bergéová, nová líderka strany v dolnej komore parlamentu, v sobotu rovnako navrhla zakotviť právo na potrat do ústavy.

Medzi úhlavnými volebnými nepriateľmi nastala vzácna zhoda, ktorá ukazuje prvú ad hoc koalíciu, o akých hovoril Macron po prehratých parlamentných voľbách. Pevnú vládnu koalíciu s ľavicovým blokom NUPES odmieta. Spolu by mali parlamentnú väčšinu.

Prezidentov spojenec má námietky

Opatrne sa proti návrhu ozval François Bayrou, predseda menšej centristickej strany MoDem, ktorá sa uchádzala o hlasy voličov v koalícii Spolu! (Ensemble!) s prezidentovou stranou a ďalšími hnutiami.

Bayrou zastáva názor, že súčasná potratová legislatíva (platná od roku 1975 na základe zákona známeho ako „la loi Veil“) je dostačujúca. Keďže nijaké relevantné politické hnutie sa nesnaží status quo zmeniť, zvažuje, či je novela ústavy potrebná.

„Je žiaduce o tejto otázke v súčasnosti usporiadať referendum?“ cituje Bayroua portál France24.

Vo Francúzsku je totiž zmena ústavy možná dvoma spôsobmi. Buď cez parlamentný návrh, ktorý schvália obe komory parlamentu a potom ešte občania v referende, alebo cez vládny návrh, ktorý musia schváliť obe komory v rovnakom znení a následne v spojenom hlasovaní Kongres (obe komory zasadajúce spolu) trojpätinovou väčšinou.

Senátor Bruno Retailleau za stredopravých Republikánov namieta, že vláda vytvára „fiktívne problémy“ a vo Francúzsku nič podobné ako v USA nehrozí.

Le Penová pripustila podporu

Prípadný súhlas s návrhom naopak vyjadrila líderka strany Národné zhromaždenie (RN) v parlamente Marine Le Penová. „Prečo nie. Ale táto iniciatíva sa mi nezdá opodstatnená. Nie sme v USA a žiadna strana neplánuje meniť legislatívu [potratovú, pozn. red.],” povedala pre Le Monde.

„RN nikdy nesiahla na právo žien podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva,“ vyhlásila na sociálnej sieti.

V minulosti sa však vyjadrovala inak. Brojila proti „potratom z pohodlnosti“ a proti ich preplácaniu z verejných zdrojov.

Ďalším rozmerom je, že viacero Le Penovej poslancov proti potratom roky bojuje, napríklad Caroline Parmentierová z katolíckeho časopisu Présent. Rovnaký názor má zákonodarca Hervé de Lépinau, jedna z tvárí podujatia „Marche pour la vie“, francúzskeho ekvivalentu slovenského Pochodu za život. Proti potratom sa opakovane vyjadrili aj poslankyňa a hovorkyňa strany Laure Lavalettová a Christophe Bentz, ktorý potraty prirovnáva ku genocíde, pripomína Le Monde.

Základné európske právo

Popri francúzskej iniciatíve podobné hlasy už dlhšie zaznievajú na európskej úrovni. Vlani Európsky parlament (EP) schválil rezolúciu, ktorá označuje „prístup k potratom“ za ľudské právo. Hoci dokument nie je záväzný, vytvára predpokladal na ďalšiu zákonodarnú iniciatívu. Rezolúciu predložil neslávne známy chorvátsky socialistický poslanec Predrag Matič.

V januári 2022 pri príležitosti začiatku francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ o téme hovoril na pôde EP Macron. Potrat navrhoval zaradiť na Chartu základných práv EÚ. „Musíme aktualizovať Chartu, aby jednoznačnejšie uznala právo na umelý potrat a ochranu klímy,“ vyhlásil Macron s tým, že Únia musí presadzovať „liberálnu demokraciu, právny štát a európske hodnoty“.