Nadávajte globalistom

Robia to preto, že vláda v Budapešti sa rozhodla vzoprieť jednému nadnárodnému politickému projektu, ktorý si Biden bez toho, aby tomu predchádzala verejná rozprava, a bez väčšej pozornosti svetovej verejnosti dohodol v rámci skupiny G7. A prostredníctvom zastúpenia Nemecka a Francúzska akoby aj s Európskou úniou. Je to dohoda o minimálnej výške korporátnej dane. Vraj sa na nej zhodlo už zhruba 140 vlád sveta, Maďari by nás ostatných nemali zdržiavať.

Je to teda kľúčová otázka, čo si ešte v dobe globalizmu smú dovoliť národné exekutívy a legislatívy. Parlament v Budapešti pred troma týždňami v rezolúcii odmietol európsku direktívu o prijatí „globálnej minimálnej dane“ pre právnické osoby, teda pre veľké firmy.

Podstatou navrhovaného globálneho minima pre veľké firmy má byť ustanovenie, že keď má korporácia dcérsku firmu v nejakej krajine, ktorá vyberá daň nižšiu ako 15 percent, rozdiel do 15 percent doplatí do rozpočtu štátu, v ktorom sídli matka. Zruší sa teda súťaž medzi vládami o firmy, súťaž, ktorá v slobodnom svete prebiehala vo veľkom od 80. rokov a ku ktorej sme sa po roku 1989 radi pridali. Tomu, čo sa končí, sa hovorilo globalizácia, tú postupne strieda globalizmus. Za globalizácie sa ešte uznávala suverenita štátov v daniach, pochybovalo sa o tom maximálne v protiglobalizačných enklávach typu Francúzsko.

Globalizmus si môžeme pracovne predstaviť ako kotériu (vzájomná podpora jednotlivcov na dosiahnutie spoločného úžitku, poz. red.) „štátnikov“, ktorí na nadnárodnej úrovni dohadujú veci, s ktorými by v národnom parlamente nemuseli uspieť.