Vniesť do témy transsexuality autentický konzervatívny hlas nie je ľahké. Sme radi, že sa nám to podarilo

Zároveň s publikovaním rozhovoru považujem za potrebné ozrejmiť kontext, v akom sa tento rozhovor dostáva k čitateľom.

RozhovorNemecká lekárka Christl R. Vonholdtová: Je dokázané, že zmena pohlavia nepomáha, ale škodí

Jeho príbeh sa začal už pred rokom a pol, keď som sa od niektorých mojich priateľov, ktorí pracujú ako učitelia na strednej škole, dozvedel, že na ich škole majú študentov, ktorí sa prehlasujú za transgender osoby a chcú, aby ich oslovovali novými menami a zámenami. Jednoducho povedané, Anička zrazu chce, aby ju od nového školského roka volali Janko. Učitelia však nevedeli, ako sa k tejto veci postaviť. Nikto nechcel dievčaťu ublížiť, no zároveň nikto nevedel, či jej ublíži viac tým, že odmietne jej požiadavku, alebo tým, že jej vyhovie.

Dlhodobo som preto hľadal odborníka, ideálne psychológa, ktorý by sa k téme vedel kvalifikovane vyjadriť a poradil učiteľom stretávajúcim sa s týmto problémom, ako sa v takomto prípade zachovať. Namiesto odborníkov som však nachádzal stále viac prípadov ľudí, ktorí sa s touto témou stretli a nevedeli, ako sa k nej postaviť. Zároveň sa mi nedarilo nájsť nikoho, kto by im vedel poradiť inak ako tým, čo tvrdí progresívny mainstream.

Keď som o tom hovoril priateľom, s ktorými pripravujeme Hanusove dni, zistil som, že nie som jediný z tímu, kto má takúto skúsenosť, a tak sme sa rozhodli uskutočniť prednášku, kde by odznel kvalifikovaný a zároveň autenticky konzervatívny pohľad na túto tému. V tej chvíli sme ešte netušili, že minister Lengvarský predloží nariadenie, ktoré umožní zmenu pohlavia prakticky komukoľvek. Oslovili sme jednu slovenskú odborníčku, ktorej odpoveď bola, že zo slovenských psychológov o tejto téme nikto nebude verejne rozprávať, lebo by si zničil kariéru. Skúsili sme preto istého českého psychológa. Ten nám však odpísal, že ak by verejne povedal, čo si o tejto téme myslí, pravdepodobne by prišiel o prácu. Preto sme naše hľadanie rozšírili aj o vzdialenejšie zahraničie, vďaka čomu sa nám napokon podarilo priviesť na Slovensko doktorku Christl R. Vonholdtovú.

Aj jej prípad ukazuje, prečo sa naši odborníci báli. Doktorka Vonholdtová má doktorát z pediatrie, skúsenosti z Nemecka, Južnej Afriky a Indie, vo svojom výskume sa zaoberala najmä otázkou, ako pôsobí rodinné prostredie na rozvoj detí. V roku 2004 na pozvanie vládnych strán CDU-CSU obhajovala na právnom výbore Bundestagu právo dieťaťa na otca a matku. Na žiadosť tej istej strany v roku 2007 napísala stanovisko pre právny výbor Hesenského krajinského parlamentu k návrhu zákona o uznaní registrovaného partnerstva. Roky pôsobila ako riaditeľka Nemeckého inštitútu pre mládež a spoločnosť, je členkou Pediatrického výboru pre psychosociálny rozvoj.

Aj napriek tomu musela pre svoje názory čeliť útokom gender aktivistov, ktorí sa dokonca neúspešne pokúšali o to, aby jej bola odobraná lekárska licencia. Jej vystúpenie na Bratislavských Hanusových dňoch bolo spochybňované ešte pred jeho uskutočnením a rovnako tak po ňom. Hlavným dôvodom, prečo sa tak dialo, bolo, že doktorka Vonholdtová si dovolí verejne prezentovať iné ako progresívne nazeranie na tému transgender a že odmieta, aby sme ženám klamali, že sa môžu stať mužmi (a naopak). Naopak, tvrdí, že to je veľmi nebezpečné, a to zvlášť u detí. Aj v dôsledku mnohých takýchto útokov doktorka Vonholdtová súhlasila s rozhovorom len pod podmienkou, že ho uskutočníme cez e-mail.

Dá sa očakávať, že útoky prídu aj po publikovaní nášho rozhovoru. Doktorka Vonholdtová v ňom totiž ukazuje viaceré veci, ktoré gender aktivistov dráždia. Ukazuje, aké neblahé následky môže mať na deti sociálna a medicínska tranzícia a to, že sa vôbec nejedná o nevinný proces, pri ktorom sa dieťaťu necháva čas, aby sa slobodne rozhodlo, či chce podstúpiť zmenu pohlavia. Vysvetľuje, že blokátory puberty môžu spôsobiť, že dieťaťu sa nevyvinie správne mozog a kosti, či to, že môžu spôsobiť trvalú neplodnosť. Zdôvodňuje, že „zmena pohlavia“ neprinesie týmto ľuďom pokoj, a preto nie je správne ani oslovovať ľudí, ktorí nastúpili na cestu sociálnej tranzície menami či zámenami opačného pohlavia, a ešte omnoho viac.

„Všetky deti si zaslúžia náš súcit a náš rešpekt, ale tiež si zaslúžia poznať pravdu,“ hovorí v rozhovore doktorka Vonholdtová. Svojou argumentáciou ukazuje, v čom je gender ideológia nekonzistentná, nelogická a škodlivá z iného uhla pohľadu, ako to spravil v rozhovore, ktorý sme uverejnili skôr, právny filozof Martin Luterán.

Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, téma transsexuality je na Slovensku stále živá. Na ministerstve zdravotníctva sa usilovne pracuje na tom, aby vyhláška povoľujúca úradnú zmenu pohlavia prakticky komukoľvek znova nadobudla účinnosť. Na školách skrze rozpadajúce sa rodiny, neblahý vplyv sociálnych sietí, ideologický tlak na psychológov a kolektívny tlak narastá počet prípadov detí, ktoré sa domnievajú, že trpia rodovou dysfóriou. Spod pokrievky sa to už tlačí von.

Cítim isté zadosťučinenie, že v Štandarde môžeme na túto tému priniesť nielen autentický konzervatívny a kresťanský pohľad, ale v prvom rade pohľad vedecký, kde sa ľudská dôstojnosť a poznanie bráni vpylvu ideológie. Zároveň vás ubezpečujeme, že rozhovorom s doktorkou Vonholdtovou nekončíme. Pracujeme na ďalších materiáloch, kde sa budeme tejto téme ďalej venovať a cez ktoré budeme do tejto témy prinášať autentický konzervatívny hlas. Verím, že tento rozhovor môže pomôcť nielen učiteľom, ktorých som spomínal v úvode textu, ale aj ďalším expertom, psychiatrom, psychológom a lekárom, ktorí si kladú otázky a odmietajú sa skloniť pred ideológiou.