Tam, kde zomierajú sny o hnoji
Naposledy takto dav obsadil prezidentský palác v roku 2014, keď na Ukrajine vyhnali Viktora Janukovyča. Odvtedy tomu bol najbližšie Emmanuel Macron, keď vrcholilo hnutie žltých viest. Ale v plnej paráde to máme znova až teraz. Obyvatelia Srí Lanky vydrancovali sídlo premiéra, najvyššieho činiteľa krajiny po tom, čo prezident Gotábaja Rádžapakše utiekol z krajiny.
Demontranti vtrhli do úradu premiéra Srí Lanky; bol vyhlásený výnimoèný stav
Policajti používajú slzotvorný plyn na rozohnanie protivládnych demonštrantov v oficiálnej rezidencii srílanského premiéra Ranila Vikramasingheho počas protestu v Colombe. Foto: TASR/AP
Výrazné príbehy si žiadajú výrazné vysvetlenia. Nič nie je väčším pokušením pre ilúziu, že niečomu rozumieme. V tomto prípade, že idiotský, takmer maoistický a západnými progresivistami podporovaný pokus o organickú revolúciu v poľnohospodárstve doviedol krajinu počas jediného roka k hladomoru.
Realita je vždy zložitejšia. Po prvé je tu lokálna politika na Srí Lanke, ktorú teraz už asi týždeň milióny ľudí na internete poctivo študujú. Predchádzajúce vlády sa veľmi neprozreteľne zadlžili Číne a keď potom Srí Lanka nezvládala splácať, Číňania si za to zabrali prístav, ktorého zmysel do budúcnosti nemôže byť iný ako vojenský. A potom je tu pandémiou zapríčinená celosvetová ekonomická volatilita, keď chaoticky prepuká globálny nedostatok niečoho a hneď zase niečoho iného. Ale možno si spomeniete na príslovie, ktoré v čase veľkej finančnej krízy spopularizovali ekonómovia: kríza je ako odliv, ktorý ukáže, kto sa kúpal bez plaviek.