Tam, kde zomierajú sny o hnoji

Výrazné príbehy si žiadajú výrazné vysvetlenia. Nič nie je väčším pokušením pre ilúziu, že niečomu rozumieme. V tomto prípade, že idiotský, takmer maoistický a západnými progresivistami podporovaný pokus o organickú revolúciu v poľnohospodárstve doviedol krajinu počas jediného roka k hladomoru.

Realita je vždy zložitejšia. Po prvé je tu lokálna politika na Srí Lanke, ktorú teraz už asi týždeň milióny ľudí na internete poctivo študujú. Predchádzajúce vlády sa veľmi neprozreteľne zadlžili Číne a keď potom Srí Lanka nezvládala splácať, Číňania si za to zabrali prístav, ktorého zmysel do budúcnosti nemôže byť iný ako vojenský. A potom je tu pandémiou zapríčinená celosvetová ekonomická volatilita, keď chaoticky prepuká globálny nedostatok niečoho a hneď zase niečoho iného. Ale možno si spomeniete na príslovie, ktoré v čase veľkej finančnej krízy spopularizovali ekonómovia: kríza je ako odliv, ktorý ukáže, kto sa kúpal bez plaviek.

Takže keby ceny lietali menej divoko, možno by nedošlo až na ten odlet prezidenta na Maldivy. Ale v zásade hral hlavnú úlohu idiotský, takmer maoistický a západnými progresivistami podporovaný pokus o organickú revolúciu v poľnohospodárstve – ten už nikto neodpára.

Gotábaja Rádžapakše. Foto: TASR/AP

Z desiatich rokov sa stal rok

Vláda Srí Lanky sa jednoducho rozhodla, že skoncuje s používaním priemyselných hnojív. Že namiesto toho bude používať hnojivá prírodné. A že pokles výnosov, ak vôbec bude nejaký, vyrovnajú prostriedky ušetrené na tom, že krajina prestane dovoz priemyselných hnojív dotovať. Podľa jej predpokladov to muselo fungovať, najmä vďaka tomu, že mala svoje výbory expertov, do ktorých nepustila žiadneho odborníka, ktorý by hovoril, že to fungovať nemôže. Pôvodne plánovala celý proces vykonať v priebehu desiatich rokov, ale priemyselné hnojivá zrušili vlani naraz.

Výsledkom sú čísla, ktoré fungujú ako akási pornografia štatistického kolapsu. Tretina poľnohospodárskej pôdy leží úhorom. Produkcia ryže klesla o 20 percent. Malí farmári zaznamenali pokles úrody o päťdesiat až šesťdesiat percent. Vývoz čaju, najdôležitejšej srílanskej exportnej plodiny, klesol o pätinu, na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. A tak možno pokračovať.

Vláda sa správala chaoticky, zákaz najskôr zaviedla, potom pre niektoré odvetvia poľnohospodárstva dočasne uvoľnila, potom opäť zaviedla a zase zrušila. Jej snahy kompenzovať straty narážali na to, že sa krajina ocitla v platobnej kríze, ale tiež na to, že práve v tej chvíli cena dopravy a komodít, ktoré potrebovala doviezť, ako napríklad ryže, zároveň vzrástla.

Ale jadrom problému zostávalo, že bez priemyselných hnojív produkcia zákonite klesla a realistický plán, ako ich nahradiť prírodnými hnojivami – teda predovšetkým hnojom –, nikdy neexistoval.

Dôsledky poľnohospodárskej revolúcie

Poľnohospodárska revolúcia, ako akcelerovala od 19. storočia predovšetkým vynálezom dusíkatých hnojív a potom takzvanou zelenou revolúciou v 60. rokoch minulého storočia, sa jednoducho zaslúžila o zefektívnenie poľnohospodárstva, ktoré považujeme za samozrejmé a jeho plný rozsah a význam nedoceňujeme. Cynik by mohol povedať, že keby k nej nedošlo, západní aktivisti, ktorí proti nej bojujú, by bojovali proti niečomu inému. To ale nie je pravda. Nemali by na to čas, pretože by ich prevažná väčšina pracovala na poli, rovnako ako vyše 90 percent populácie pred poľnohospodárskou revolúciou. Dovtedy sa poľnohospodárska výroba zvyšovala len extenzívne, zväčšovaním rozlohy ornej pôdy. Len vďaka poľnohospodárskej revolúcii je možný priemyselný rozvoj, urbanizácia, masové vzdelanie a masová stredná trieda.

Vábenie starého, organického sveta je však mocné. Poznáme ho všetci. Prejdite sa supermarketom a polovica potravinárskych výrobkov bude mať názov či dizajn, ktorý nejakým spôsobom pracuje s bukolickými motívmi – oku lahodiace háje a políčka, steblá s kvapkou rosy, radostné kravy, skúsená ruka vidieckej babičky. Realistické spodobnenie vzniku takýchto výrobkov by vyzeralo úplne inak a fotogenické by nebolo.

Fanúšik organického poľnohospodárstva je spravidla niekto, kto z celku 99 percent neznalostí o tom, ako potraviny vznikajú, štúdiom odbúra nejakých pätnásť percent a má pocit, že tomu rozumie. A má to šťastie, že organické poľnohospodárstvo je na Západe drobným výklenkom na trhu. Môže fungovať, lebo predáva za vysoké ceny bohatým a pretože jeho miniatúrne rozmery nemenia pomery na trhu. Keby sme chceli hneď teraz prestať používať dusíkaté hnojivá, dopadli by sme ako na Srí Lanke. V Holandsku chcú eliminovať ich menší podiel a v dlhšom časovom horizonte – a pozrite sa, ako sa to vyvíja.

Tam nemožno hovoriť o importe – spoločnosť väčšinou obmedzovanie hnojív či pesticídov podporuje. V západných krajinách je skôr problém, že k zmenám v životnom štýle, ktoré budú pre niekoho bolestivé, vyzývajú ľudia, ktorých sa zhodou okolností tieto zmeny nedotknú. Zatiaľ čo farmár má od základu prekopať svoj život a hľadať si niečo iné, oni budú tak ako pred tými veľkými zmenami ďalej písať na počítači, prednášať a cestovať na konferencie.

Protivládni demonštranti sa zhromažďujú pred oficiálnou rezidenciou srílanského premiéra Ranila Vikramasingheho počas protestu v Colombe. Foto: TASR/AP

Podpora veľkých firiem i svetových inštitúcií

Na realizácii organických bludov na Srí Lanke majú veľký podiel západní experti a aktivisti a ich pranierovanie je zaslúžené a správne. Na oslovskú čiapku, ktorú by mal nosiť laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, možno popri jeho ospevovaní ekonomických reforiem Huga Cháveza doplniť aj chválu srílanských poľnohospodárskych plánov.

Pochopiteľne ich odporúčala aj Greta Thunbergová, ako inak. Nadáciu Ashoka Foundation, ktorá bola v podpore organického hnutia dôležitá, financujú firmy, ako MasterCard, Disney a J. P. Morgan. Podpora prichádzala z Európskej únie a zo Svetovej banky. A tak by sme mohli pokračovať.

Ale dnes v informačnom ekosystéme tiež existuje vrstva ľudí, pre ktorú je zvaľovanie viny za úplne všetko na „globalistov“ jednoduchou a uspokojivou činnosťou. Neúroda na Srí Lanke je pre nich svojho druhu žatva. Je to mierne nechutné, pretože vidíme, že tá potreba odsúdiť globalistov tu bola hotová predtým a na ľuďoch na Srí Lanke im v skutočnosti vôbec nezáleží. U nás pocítia dôsledky len majetní turisti, ktorí si zvykli zaraďovať Srí Lanku do svojich itinerárov, a fanúšikovia čierneho čaju.

Takže pri naháňaní globalistov si treba spomenúť aj na také hlasy, ako bol V. S. Naipaul, britský spisovateľ pôvodom z Trinidadu, ktorý dokázal nemilosrdne popísať, že vedúce vrstvy krajín tretieho sveta sú často šialene hlúpe. Nevidieť to znamená upierať im ľudskosť. To, že práve utečený prezident Rádžapakše bol legitímne zvolený v demokratických voľbách, nemáme právo prehliadať. Oni nerobia všetko kvôli nám.

V skutočnosti ide o svojrázny amalgám globalizácie a lokálnej politiky. Jedným z guruov organickej revolúcie na Srí Lanke bola indická aktivistka Vendana Shivaová. Vo svojom sárí a s tradičným bindi (červenou bodkou) na čele je zosobnením múdrosti mimoeurópskych civilizácií. Ale ako taká je zase členkou globálnych antiglobalizačných organizácií po boku rôznych západných osobností. Rôzne postoje, ktoré boli pôvodne čisto západné, ako napríklad opozícia voči geneticky modifikovaným potravinám, okľukou cez aktivistov, ako je ona, získavajú globálny punc. A ona na oplátku prednáša na západných univerzitách a získava západné ceny.

Plnou parou pracovali na hladomore

Z veľkých medzinárodných organizácií majú rôzne pochabosti najväčšiu podporu v OSN. Čo je súčasť globálnej inštitucionálnej architektúry vybudovanej po druhej svetovej vojne Západom so Spojenými štátmi na čele. Majú tam síce privilegované postavenie tradičnej veľmoci cez svoje veto v Bezpečnostnej rade, ale na druhej strane, ako každý intuitívne vie, my dnes OSN za veľkú autoritu pre seba samých nepovažujeme. Okrem iného práve preto, že jej početné organizácie sú s výnimkou tej Bezpečnostnej rady obsadené mnohými byrokratmi z tretieho sveta.

V istej miere to platí aj pre ďalšie organizácie tohto systému, Medzinárodný menový fond a Svetovú banku. Ale vždy sa tam sporia rôzne vplyvy a interná politika. Americké ministerstvo poľnohospodárstva malo v roku 2021 analýzu, ktorá srílanskú krízu jasne predpovedala. Ale USA na tom nezáležalo toľko, aby využili svoju bájnu hegemonickú úlohu vo Svetovej banke a podporu reformy zastavili. Americká diplomacia je teraz zrejme príliš zamestnaná exportom woke revolúcie na to, aby sa starala o také rutinné problémy, ako že nejaká krajina pracuje plnou parou na hladomore.

A teraz, keď je Srí Lanka v celkovej hospodárskej aj finančnej kríze, ju bude zachraňovať zase ten západný Medzinárodný menový fond. Číňania nie. Číňania požičiavajú peniaze a spravidla na to od recipientskej krajiny vyžadujú ódy na to, ako je dnes Čína lepším partnerom rozvojových krajín ako Západ. Ale dlhy neodpúšťajú a keď niekde dôjde k havárii, upratovanie trosiek nechávajú na inštitúciách starého poriadku.

Dianie na Srí Lanke je teda výzvou na skromnosť. Ani nie tak k skromnosti v zmysle skromného, primitívneho životného štýlu, ako skôr k skromnosti v uvedomení si, ako globalizácia zmieta rôznymi vzdialenými krajinami oveľa drsnejšie a bezohľadnejšie než s nami.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.