Súčasné umenie je z väčšej časti hlboko nudné a neznesiteľné, nie snáď ani tým, že by bolo nejako provokatívne a odpudivé, s tým už sa počíta a človek je zvyknutý na všeličo, ale tým, aké je prázdne, jalové, neumelecké – a ako ľahko sa v ňom podvádza. Píše Jiří Peňás.
Jedna z najbežnejších skúseností človeka, ktorý sa pohybuje v takzvanej kultúrnej sfére, je predstieranie a faloš. Súčasná kultúra a umenie, teda aspoň tá časť, ktorá o sebe najviac dáva najavo, že je súčasným umením, sa nachádza v takom ničotnom stave, že človeku, ktorý sa nechce úplne sociálne pochovať, nezostáva iné, než predstierať a klamať. Predstierať a klamať, že ho to zaujíma, že ho to ešte stále nejako priťahuje, dokonca obohacuje.
V skutočnosti ho to nudí a otravuje, alebo prinajlepšom necháva ľahostajným, ale nechce sa k tomu priznať. Vie, že dať to najavo, je niečo ako malá samovražda, niečo ako priznanie, že je na konci so silami, že stratil prehľad.