Čím je režim horší, tým je súčasnému Rusku bližší a lepšie si navzájom rozumejú.
Severokórejský režim je pritom geneticky spojený s ruským, respektíve sovietskym, de facto je to vylepšené a zdokonalené pokračovanie Sovietskeho zväzu na ázijský spôsob. Sovieti, teda Stalin, ho tam kedysi inštalovali, za cenu premeny na jeden gulag ho tam vybudovali a potom udržiavali. Kim Ir-sen síce lavíroval medzi Pekingom a Moskvou, ale väzby na ZSSR sa nikdy neprerušili: ako napríklad v prípade Albánska. Severná Kórea bola napokon blízka aj Československu, posledná návšteva Kim Ir-sena v Prahe sa konala v predvečer novembra 89. Vtedy sa dokonca hovorilo o akejsi osi Praha-Pchjongjang-Bukurešť.
Podoby so stalinizmom
Človek, ktorý sa o KĽDR trochu zaujímal, si vždy musel všimnúť zrejmé vizuálne podoby s najlepšími časmi stalinizmu. Pchjongjang je vystavaný v štýle vrcholnej stalinistickej sorely [socialistický realizmus v architektúre, poz. red.], takmer totožná je výzdoba, transparenty, nápisy, ikonografia pamätníkov a kultových predmetov. Pred rokmi sa v Európe vystavovalo súčasné severokórejské umenie a bol to rýdzi mytologický socrealizmus 50. rokov.
Dalo by sa možno povedať, že keby sa to v ZSSR podarilo a namiesto zrútenia za Gorbačova by sa komunistický režim udržal, vyzeral by teraz možno ako v Severnej Kórei, kde majú mimochodom veľmi podobné vojenské uniformy: také tie dôstojnícke čiapky o veľkosti LP platne a kovové zuby v papuli každého „palkovníka“.
Človeku z toho môže byť zle, ale je dobré si uvedomiť, že aj také štáty existujú a dôležitá časť ich obyvateľstva má zrejme svoje dôvody ich udržiavať v chode. Nie že by im v nich bolo veľmi dobre, ale možno im tie iné spôsoby existencie, napríklad západné, pripadajú ešte horšie. Môžeme sa tomu čudovať, ale to je tak asi všetko.
Najzvláštnejší režim na svete
Čo sa týka Severnej Kórey, bol a je to asi najzvláštnejší režim na svete. Komunizmus vyprodukoval najrôznejšie druhy hrôzovlády, ale tá severokórejská verzia mala vždy niečo navrch. Na rozdiel od podobne šialených diktatúr, albánskych alebo kambodžských, sa tá severokórejská vyznačuje pozoruhodnou stabilitou, takže sa už nedá hovoriť o nejakej anomálii, ale o trvalom jave. Je založený na dynastickom kulte rodiny Kimovcov, ktorí vládnu krajine už tretiu generáciu, a nezdá sa, že by sa na tom v dohľadnej dobe niečo zmenilo.
Základom je stiahnutie sa do seba, úplná uzavretosť, ktorá má teoretický základ v ideológii čučche, ktorá je oficiálnou doktrínou štátu. Je to svojím spôsobom geniálna magorina, ktorá je spojením klasického marxizmu-leninizmu a extrémneho nacionalizmu archaického typu. Bez najmenších rozpakov propaganda využíva prastarú mytologickú symboliku, podľa ktorej sú nebo a zem, rovnako ako prírodné živly, oblaky i slnko spojené s večnými vodcami Kórey, rodinou Kimovcov, ktorá prostredníctvom svojej neobmedzenej vlády vykonáva svoj mandát nad zemou. To sa prejavuje nespočetnými príkladmi, divotvornými činmi, heroickými skutkami, nadprirodzenými schopnosťami. Kimovci vládnu počasím, vedia skrotiť búrku, rozohnať oblaky, zastaviť alebo privodiť dážď, vyvolať na oblohu dúhu. Tieto rozprávkové javy sprevádzajú každý krok veľkého vodcu Kima, pričom sugestívnosť týchto prejavov je taká, že im verí nielen nemalá časť poddaných, ale aj sám divotvorca Kim.
Pri všetkej absurdite takého divadla nie je od veci úvaha, či práve táto „mytologická“ stránka správania nie je to, čo udržuje režim pri existencii, ba je predpokladom jeho trvácnosti. Nie je napokon náhoda, že o niečo také sa pokúšal aj Vladimir Putin, keď krotil medvede, chytal holými rukami orly či zachraňoval sibírske tigre. Racionálne založenému človeku sa to zdalo smiešne, ale potom prekvapene hľadel na to, aký veľký obdiv to spôsobilo a akú silnú túžbu to naplnilo. A určite nielen v Rusku.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.