V poslednej dobe už nemožno pochybovať, že prebieha vojna – zúrivá vojna proti západnej civilizácii. Nie je tomu ale tak ako kedysi, keď sa stretávali armády a vyhlasoval víťaz. Dnes čelíme neúprosnému ideologickému útoku na samotné základy západnej tradície, na všetko pozitívne, čo kedy Európa objavila a vykonala. Tá vojna bola spočiatku skrytá, hoci mnohí z nás tušili, že niečo nie je v poriadku. Čudovali sme sa, prečo sa zrazu ozývajú také jednostranné, agresívne názory a také nesplniteľné požiadavky, roky sme si neuvedomovali skutočný zámer nepriateľa, pretože útok sa viedol podivným jazykom a slová stratili svoj zmysel.
Čoraz viac sa hovorilo o rovnosti, ale rovnaké občianske práva dnes nikoho nezaujímajú. Zástancovia antirasizmu sa otvorene vyjadrujú rasisticky. Často skloňujú slovo spravodlivosť, ale v inom ako právnom význame, ako by sa chceli mstiť. Dôsledky nového agresívneho hnutia sa už dlhší čas prejavujú v plnej sile a je zrejmé, že toto hnutie útočí na všetko, čo predstavuje Západ, jeho minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Sme v nepretržitom prúde osočovania a trestnú výpravu nemožno zmierniť, nieto zastaviť.
Nie je podivné, že občania západných štátov na troch kontinentoch musia neustále počúvať, že ich legitímna existencia, ak nie uznanie ich slušnosti, závisí od ich ochoty prijímať milióny migrantov a čo najrýchlejšie zmeniť svoje demografické zloženie, kým Číňania, národy Ďalekého i Blízkeho východu a Afriky si môžu svoju identitu zachovať? Na konci 21. storočia budú rovnaké ako dnes, kým od krajín Západu sa očakáva, že sa z gruntu premení. Čo sa to vlastne deje a kto sa pokúša vyviesť našu spoločnosť z rovnováhy? V priebehu času sa obyvateľstvo každého štátu do istej miery mení, my ale dnes namiesto prívetivých argumentov stále počujeme len ťažko ukrývané nenávistné príkazy.