Nová doba, nová inflačná paradigma
Mnoho podnikateľov má dnes problém s tým, že sa zamestnanci, ktorí počas pandémie ochutnali slobodu home officu, nehrnú späť do kancelárií. Ja za zásadnejší problém považujem fakt, že sa politici po pandemickom výdavkovom žúre odmietajú vpratať späť do fiškálnej kože.
Euro a dolár, Ilustračné foto: Flickr.com
Euro a dolár, Ilustračné foto: Flickr.com
Po poslednej finančnej kríze sa štáty ponáhľali aspoň navodiť zdanie fiškálnej zodpovednosti. V Európe sa vymýšľali optimálne mixy vyšších daní a úspor vo verejných financií pre Grécko a iné slabšie európske krajiny. Moc a voľnosť v plytvaní verejnými zdrojmi, ku ktorej si pričuchli politici počas pandémie, sú návykové ako kokaín. Načo sa trápiť reformami alebo aspoň nejakým obsahom v politike, keď je možné hlasy voličov otvorene kupovať za ich vlastné peniaze?
Pred pandémiou, vtedy ešte nemecký minister financií Olaf Scholz usporadúval tlačovky, na ktorých pyšne ukazoval papier s grafom klesajúceho nemeckého štátneho dlhu. Dnes z pozície kancelára ohlasuje už tretí „protiinflačný“ balíček, tentokrát v objeme 65 miliárd eur. Má pomôcť domácnostiam vysporiadať sa so zrýchľujúcou infláciou a vojnou spôsobenými rastúcimi cenami energií.
