Václav Klaus: Vysoké ceny energií? Najprv treba riešiť infláciu a opustiť Green Deal

Inflácia, strmo rastúce ceny energií – myslíte si tiež, že to povedie k najväčšiemu hospodárskemu a spoločenskému nárazu do steny od roku 1990?

Budúci čas vo vašej otázke nie je namieste. S našou ekonomikou sa už všeličo desivé deje dlhšiu dobu. Máme najväčšiu infláciu, akú ktorýkoľvek živý človek v Česku zažil [inflácia v Česku je štvrtá najvyššia spomedzi krajín EÚ, horšie sú na tom len pobaltské štáty, pozn. red.]. Podotýkam, že začiatok 90. rokov je iný príbeh. Narovnať ceny po páde komunizmu, to nebola inflácia, ale posadenie cien na úroveň, na akej by zhruba mali byť. Súčasná inflácia bola dlho budovaná politikami vlád u nás aj v zahraničí a centrálnymi bankami. Myšlienka, že by sme sa jej zbavili o týždeň, o mesiac, je smiešna. Ako makroekonóm viem, že pri „odchode“ z inflácie neexistuje žiadne mäkké pristátie bez nasledujúceho ekonomického zastavenia a recesie.

Ak sa na infláciu zarábalo dlho, hovoríte tým vlastne, že súčasná česká vláda za ňu veľmi nemôže

Môžu za ňu všetci, dlho dozadu, bez rozdielu. Vláda [koalícia pod vedením Petra Fialu, pozn. red.], ktorá je pri moci dnes, s tým už celý tento rok mohla tisíckrát niečo robiť. Ona na to ešte nesiahla, neurobila ešte jeden jediný protiinflačný krok. A ja sa tomu nedivím. Oni vo svojich volebných programoch nič o boji s rodiacou sa infláciou nemali, nechceli na to byť pripravení.

Namiesto toho stále melú slovo Babiš. Dnes a denne. Babiš zo svojich štyroch rokov predsedu vlády mal prvé dva roky rozpočtovo mimoriadne úspešné a druhé dva roky mimoriadne neúspešné. V súčte tých štyroch rokov Babišova vláda ohľadom rozpočtového deficitu nie je o nič horšia ako vlády Sobotkova a Nečasova. Ja som kričal počas covidu, že takto sa peniaze vyhadzovať nemajú, zatiaľ čo dnešná vláda, vtedajšia opozícia, nonstop kričala na Babiša, že peňazí sa má vyhadzovať viac a že sa má kompenzovať všetko možné aj nemožné. V tomto ohľade je Fialova vláda dokonalým pokračovaním predchádzajúcich kabinetov.

Václav Klaus. Foto: Adam Kuric

Druhý, veľmi neblahý faktor v našej ekonomike sú astronomické ceny energií.

Mne sa o cenách energií hovorí strašne zle. Pripodobnil by som to k veľkej priehrade na rieke, keď sa pod priehradou nachádza dedinka. Dedinčania občas protestujú vidiac, že priehradou preteká voda a občas niekde praská. Nikto ich neberie na vedomie. Potom sa priehrada pretrhne, všetci chcú tú katastrofu okamžite vyriešiť, nejako zastaviť tok rieky cez tú pretrhnutú priehradu. Týmto náhle hyperaktívnym ľuďom hovorím, nerád: „Žiadne takéto riešenie nie je, mali ste posledných x rokov počúvať varovanie, že betón v priehrade praská.“ My sme presne v tejto situácii. Pohyb cien energií je produktom minulej doby a ako taký sa nedá odstrániť žiadnym mávnutím kúzelného prútika. To azda dnes vie už úplne každý.

Môžeme diskutovať o nadmernom raste množstva peňazí v ekonomike a agregátnej prevahe dopytu nad ponukou, ako aj o najrôznejších bláznivostiach v energetickej politike – o úplnej preregulovanosti energetického trhu, zelenej politike Európskej únie a Green Deale, emisných kvótach, zatváraní uhoľných baní a zastavovaní jadrových blokov. Prasknutie priehrady je súčtom dlhodobých príčin. Musím povedať, že ceny energie žiadne jednoduché, nieto rýchle riešenie, nemajú.

Trúfnete si vyčísliť, aký podiel na tom má zelená politika a aký Putin a vojna na Ukrajine?

Veci tohto typu sa nedajú kvantifikovať. Každý, kto sa o to pokúša a uvádza nejaké čísla, iba predstiera znalosť. Nedávno som čítal podobnú diskusiu v jednom nemeckom týždenníku. Jeden z diskutujúcich pekne povedal: Z troch zdrojov energie dva zablokujete a potom sa čudujete, že vás majiteľ toho tretieho zdroja vydiera. To je téma na diskusiu, nie kvantifikácia.

Ešte k tej dedine pod priehradou: Ak má starostu, vo chvíli, keď sa priehrada pretrháva, bude musieť niečo robiť, či nie?

To mali naši politici už dávno vystúpiť z Green Dealu, už dávno mali oznámiť: Žiadne odpustky alias emisné povolenky, žiadne zatváranie baní. Oni to nehovorili. Aj dnešný predseda vlády Fiala sa vlani v máji ako opozičný predák vyjadril úplne jasne, že Green Deal je realita a pre českú ekonomiku o. k. Potom je ale aj on spoluvinníkom celého toho tragického procesu.

Ceny energií sú akoby odtrhnuté z reťaze a robia ohromné problémy teraz, v reálnom čase.

Určite sme v debate o rastúcich cenách energií mylne skĺzali k optike jednotlivca, k pohľadu osamotenej babičky, žijúcej v panelákovom dome, ktorá nemôže utiecť k lacnejšiemu dodávateľovi tepla. Samozrejme, že pozornosť venovaná jednotlivcom je namieste, ale dôležitý je aj tragický vývoj pre ekonomiku, pre podniky nielen malé, ale aj stredné a veľké – pre všetky firmy. Výsledkom, bohužiaľ, ani nemôže byť nič iné ako ďalší rast cien a ďalšia inflácia a pád jednotlivých podnikov. Tretia oblasť, v ktorej sa dôsledky začínajú prejavovať, je sféra verejných inštitúcií – od škôl po nemocnice či športoviská.

Ak niekto nepochopí, že s týmito cenami nie je možné žiť tak, ako sme žili doteraz, tak sme z dneška nepochopili vôbec nič. Zatiaľ to pochopenie ďaleko nepokročilo. Verejná debata sa zdráha prijať, že takto to už ďalej nejde, zatiaľ sa, často aj v energetike, riešia podružnosti. Keď čítam zúfalý článok o tom, ako budú mať v osemtisícovom meste problém udržiavať zimný štadión, aby deti mali kde korčuľovať, tak sa aj ja, celoživotný športovec, musím ťukať do čela. Skončí sa svet alebo čo sa stane, keď sa tam v septembri, keď je vonku 22˚C nad nulou, nebude korčuľovať? Ja som ako dieťa zažil Prahu, keď bol na Štvanici jeden zimný štadión pre miliónové mesto.

Štadión pre deti zrejme vyrieši cena.

Ceny to zariadia. Teraz ide o to, aby nevyleteli niekam, kam v žiadnom prípade nepatria, a v tejto súvislosti, aby nezničili tisíce ľudských životov, tisíce firiem a stovky inštitúcií. To je úloha pre túto dobu.

Václav Klaus. Foto: Adam Kuric

Môže akákoľvek vláda vo chvíli, keď ceny energií reálne decimujú miestny priemysel, nekonať, rezignovať, hoci aj na krátkodobé riešenie?

Základom ekonómie je odlišovať krátke a dlhé obdobie. Žiadne krátkodobé riešenie energetickej krízy fakticky neexistuje. Krátkodobé riešenie bude vytvárať len nové distorzie alebo ak by krátkodobým riešením boli kompenzácie, bude to znamenať ďalšie deficity, ďalšiu tlač peňazí. Pretrhnutá priehrada krátkodobé riešenie nemá. Isteže sa teraz môžu vykonávať hlúposti menšie a väčšie, ale ak neoznámime, že vystupujeme z Green Dealu, že rušíme emisné kvóty, že otvárame všetky možné aj nemožné energetické zdroje, tak o žiadnom riešení nemá vôbec zmysel hovoriť. Len sa navzájom chlácholíme.

Je vôbec reálne, napríklad pre Českú republiku, vystúpiť jednostranne z Green Dealu a úniovej klimatickej politiky?

To teda moment. Reálne je všetko. Bol azda brexit legitímny podľa zmlúv, ktoré Spojené kráľovstvo kedysi podpísalo? Jednoducho nastáva nová ekonomická a politická realita, v ktorej by bolo oznámenie o odchode z Green Dealu úplne normálnym rozhodnutím každej racionálne uvažujúcej vlády. Nie však vlády držanej pri moci zelenými aktivistami. Česká päťkoalícia odchod z Green Dealu nikdy nedopustí, radšej bude živiť špekulácie, čo všetko by to spôsobilo a ako by sa na nás hneval súdruh Timmermans alebo nedajbože súdružka Leyenová.

Aké konštruktívne riešenie by ste navrhli v súvislosti so súčasnou energetickou krízou?

Ja navrhujem konštruktívnu radu, aby sme nechali trh na pokoji a neplietli sa doň, aby sme zrušili zelené myslenie, aby sme prestali veriť na to, že ľuďmi spôsobené emisie oxidu uhličitého diktujú klímu na Zemi, aby sme zrušili emisné kvóty. Pretože keď tú politiku ponecháme tak, ako sa robí, zostáva nám jediná šanca: kompenzovať. Čo je možné, keď zelená politika dopadá na desať percent obyvateľstva a firiem. Pri dvadsiatich percentách je to už možné ťažko. Pri päťdesiat a viac percentách to kompenzovateľné nie je. Aby som radil, ako tie kompenzácie urobiť o trošku múdrejšie, na to fakt nemám motiváciu. Navyše – stále, aj v našom rozhovore, opakujem väzbu cien na všeobecnú infláciu. Bez zastavenia inflácie ako celku sa nestane nič ani s cenami energie. Toto nie je grófska rada, ale alfa a omega akéhokoľvek uvažovania ekonóma.

Václav Klaus. Foto: Adam Kuric

Žijeme v čase, keď ľudia v Česku po prvýkrát dostávajú účet za zelenú politiku. Vidíte v tom, pri všetkej hrozivosti situácie, šancu nabúrať zelený konsenzus?

Prvá polovica odpovede: Bez toho, že by zelená politika mala viditeľné a hmatateľné hrôzostrašné dôsledky, sa s tým v žiadnom prípade urobiť nedá nič. Je jasné, že čisto rozumovými argumentmi sa to zelené zastaviť nepodarí. Druhá polovica odpovede: Čítam si výroky zeleného ministra hospodárstva Nemecka Roberta Habecka a vidím, že týmto ľuďom sa nedá pomôcť. Oni si melú svoje, ako by sa nechumelilo. Za tohto politického rozloženia je to neriešiteľné.

V poľskom Davose, v Karpaczi, vystúpil nedávno s úvodným prejavom premiér Mateusz Morawiecki. Urobil na mňa dobrý dojem, je to kultivovaný človek. Zaujalo ma, keď povedal, že klimatická politika EÚ pokračuje, ako by sa nič nedialo. Dodal, že je to neprijateľné. Hovoril veľmi racionálne: Že sa niečo stalo a niečo sa deje a že doterajšia politika sa musí opustiť.

Máme sa teda spoľahnúť na pomoc ulice?

Neviem. Ja napríklad neskúmam, či ľudí na Václavskom námestí bolo 70- alebo 100-tisíc. Ale premiér Fiala svojou smiešnou poznámkou, že to boli putinovci, kto tú demonštráciu organizoval, postrácal posledné zvyšky kreditu. Jasne predviedol, že nerozumie ľuďom, že medzi nich nikdy nepatril a nepatrí. Kým bol profesorom, tak to neprekážalo. Keď je premiérom, tak je to tragédia pre celú krajinu. Faktom však je aj to, že časť organizátorov na Fialove slová úplne nabiehala. Keď zvolávatelia avizujú, že okrem cien energetiky sa bude riešiť príslušnosť k vojenským paktom, tak to fakt neviem.

Osobne nie som stúpencom akcií tohto typu, mám rád štandardnú politiku. Po druhé – osemdesiatjedenročný človek nemusí stáť na námestí. Keď som vlani prehovoril na proticovidovskej demonštrácii na Staromestskom námestí, tam sa mi to zdalo zovretejšie, cielenejšie, údernejšie. Toto sa mi zdalo trochu veľmi široké. Netuším, kto sú organizátori. Avšak veľa ľudí mi píše, aby som vplyv poslednej demonštrácie na námestí nepodceňoval. Že sa síce asi nestane čosi hneď, ale že to strašne povzbudilo ľudí, čo sedia vo svojom domčeku na okraji mesta alebo v malej dedine, že nie sú sami, keď si myslia toto. Že ich je obrovská masa, schopná zaplniť Václavské námestie. V tomto zmysle bola tá demonštrácia pre mnohých ľudí povzbudením.

Václav Klaus
Je rodák z Prahy, ekonóm, federálny minister financií, český premiér, predseda snemovne, prezident. Dnes pôsobí ako riaditeľ Inštitútu Václava Klausa na pražskej Hanspaulke.

Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.