Stať sa nesmrteľným a potom umrieť

Keď zomrela kráľovná Alžbeta, pripomínal sa takzvaný vdovský efekt – je empiricky dokázané, že starí ľudia svojho manžela či manželku dlho neprežijú. Najmä muži vraj nápadne často umierajú do troch mesiacov po smrti manželky. Alžbeta svojho manžela prežila o viac ako rok. Ale samotný záver jej života orámovala výrečná epizóda. Šiesteho septembra splnila svoju ústavnú povinnosť a prijala na Balmorale odchádzajúceho premiéra Johnsona a poverila zostavením vlády Liz Trussovú. Ôsmeho septembra zomrela. Isteže možno povedať, že práve takto a nie inak jej telo vo veku 96 rokov vypovedalo službu. Ale iste si bola vedomá, že situácia, keď Konzervatívna strana zvrhla premiéra a zvolila si novú vodkyňu, ktorú by však nemal kto vymenovať za premiérku, by krajinu uvrhla do ústavných komplikácií.

O päť dní neskôr zomrel aj starý, 91-ročný muž, francúzsky filmový režisér Jean-Luc Godard. V jeho prípade sa vôľa uplatnila priamo – zomrel asistovanou samovraždou. Toto nie je vhodná príležitosť na morálno-filozofické úvahy o asistovanej samovražde. Ak má človek 91 rokov a je chorý, nejaví sa ten krok ako zvlášť medzný, ak ho má človek k dispozícii. Avšak možno povedať toľko: ak Alžbeta až do poslednej chvíle mala čo robiť, stále tu boli milióny ľudí, ktorí čakali na jej činy a potrebovali ich, od Godarda už dlho nikto nič nečakal. Aj ľudí, ktorým to meno niečo hovorí, zrejme na správe o jeho úmrtí prekvapilo, že bol vlastne ešte stále nažive.