Drobné, lokálne požiare v ekonomike vďaka štátu a jeho centrálnej banke v poslednej dekáde takmer úplne vymizli. Bankroty firiem sú posledné roky vo vyspelom svete na minimách.
Monetárna politika sa po finančnej kríze stala kľúčovým faktorom pri manažmente ekonomiky. Ekonomické spomaľovanie a problémy niektorých sektorov boli promptne potláčané agresívnym znižovaním úrokov centrálnou bankou pre všetkých. Úroky hlboko pod cenovou infláciou znamenali, že štát platil dlžníkom za to, že sa unúvali zobrať si dlh. Peniaze prýštiace z centrálnych bánk sa váľali po uliciach.
Potom prišla pandémia. K „záchrane“ ekonomiky sa pripojila aj fiškálna politika. Napriek globálnej pandémii, tragickým lockdownom a z nich vyplývajúcemu prepadu produkcie by človek na grafe bankrotov podnikov vyspelého sveta márne hľadal pandemický šok. Štátne dávky v rôznych ich podobách, ako je kurzarbeit, americké pandemické šeky, pandemické úvery alebo rôzne podpory, viedli k opaku, bankrotov bolo dokonca menej, než obvykle.