Spoznať bublinu v bitcoine je mágia, pri elektrine ju dokážeme vycítiť

Nastala podobná situácia ako pred časom pri stavebnom dreve, čipoch či lodných kontajneroch. Signál z reálneho sveta (záplavy v Britskej Kolumbii, požiar veľkej továrne na čipy, lockdown v Šanghaji), nasledovaný raketovým rastom cien a obrovskou volatilitou.

V prípade mnohých komentátorov, novinárov, ale aj bežných ľudí nastal istý paradox. Pozerali na ceny v „peaku“ ako na nový normál a prerátavali, koľko ich bude stáť zohriatie jedného obeda v mikrovlnke. Väčšinou to boli tí istí ľudia, ktorí pri každom raste kryptotrhu kričali „bublina“ a čakali kolaps. Bitcoin a spol vraj nemajú jasné využitie na trhu, preto sú bezcenné a musia zákonite padnúť. Naopak, elektrinu či stavebné drevo potrebujeme, preto ich ceny rastú.

Chybné uvažovanie. V prípade elektriny či dreva je use-case daný. Elektrina roztáča elektromotory, rozsvecuje žiarovky a zohrieva pece. Vďaka tomu nevieme, ale aspoň tušíme, kde sa môže pohybovať dlhodobá cena týchto komodít. Ak by elektrina dlhodobo stála tisíc eur za MWh, žiadnej pekárni sa neoplatí piecť, zinkovni zinkovať a lanovke voziť lyžiarov. Môžeme teda so značnou mierou istoty tvrdiť, že elektrinu čaká v blízkej dobe pád z rekordnej cenovej úrovne. Inými slovami, dokážeme „vycítiť bublinu“.

V prípade use-case bitcoinu je to oveľa problematickejšie. Práve jeho „neužitočnosť“ v poháňaní strojov, zohrievaní polievky či akejkoľvek nemonetárnej činnosti ukazuje, že dopyt po ňom je hnaný len túžbou ľudí vlastniť podiel v tejto obrovskej dátovej sieti. Nedokážeme odhadnúť, aký podiel ľudskej populácie sa bude chcieť stať jeho súčasťou a aké zdroje je ochotný za to obetovať. Cena 1 euro za bitcoin je rovnako férový odhad ako milión eur. Spoznať bublinu v bitcoine je mágia.