Kedykoľvek sa vraj Winston Churchill zahľadel na fotografiu mladej princeznej Alžbety, rozplakal sa dojatím nad predstavou, že táto mladá žena raz bude kráľovnou. Ťažko si predstaviť, že ktokoľvek uronil slzu dojatia pri pomyslení, že raz na trón zasadne princ Charles, hoci jeho čakanie bolo násobne dlhšie ako jeho matky.
Zdalo sa, že nadšenie z budúceho kráľa Karola III. nezdieľa ani britská verejnosť. Dlhodobo si len okolo 30 percent Britov myslelo, že bude úspešným monarchom. Ešte pred šiestimi mesiacmi to bol názor 31 percent z nich, teraz jeho popularita vystrelila prudko nahor. Podľa agentúry YouGov sa 63 percent Britov domnieva, že bude dobrým kráľom, len 15 percent si myslí, že zlým. Má to ale háčik, nesmie sa prejavovať. Povedané titulkom agentúry Reuters: „Briti podporujú nového kráľa Karola, ale len kým bude ticho.“
Kráľovná Alžbeta sa celý život riadila pravidlom Nikdy nič nevysvetľuj, nikdy sa neospravedlňuj. Myšlienky a názory kráľovnej boli preto širšej verejnosti úplne neznáme. Väčšinou sa buckinghamológovia snažili odhadnúť kráľovnín názor z farby jej kostýmu či tvaru brošne, všetko číre špekulácie. Rovnako tak klebety publikované v bulvári. Jedným z dôvodov kráľovninej popularity bola jej principiálna apolitickosť. Žiadny Brit, azda okrem republikánov, nemohol mať pocit, že kráľovná je proti nemu.