Svojím spôsobom akoby sme sa posledný týždeň ocitli opäť na začiatku vojny s Ukrajinou – minimálne pokiaľ ide o náladu na finančnom trhu. Len, samozrejme, v oveľa menšom meradle. Potom, čo Vladimir Putin oznámil čiastočnú mobilizáciu, finančné trhy zareagovali zhruba rovnako, ako keď vojna vypukla: akciové trhy opäť padajú. Ceny energií opäť rastú. A cena zlata v dolároch rastie.
Nie, že by to bolo vecne až také veľmi relevantné, ale aj americký ekonóm Nouriel Roubini teraz varoval, že príde „dlhá a škaredá recesia“, ktorá bude trvať celý budúci rok. Akcie by pritom mali klesnúť o 40 percent. Kdekto môže čakať, čo chce, ale Roubini má auru „veľkého ekonóma“, takže keď on niečo povie, finančné trhy si z toho sadnú na zem. A keď si spoja, že Rusko sa čoraz viac vojensky aktivizuje, plus Roubini tvrdí, že akcie pôjdu ešte výrazne nižšie, musí z toho nutne vypadnúť, že akcie aktuálne padajú.
No a posledným klinčekom do ich rakvy je fakt, že sa čoraz viac zvyšujú úrokové sadzby v USA aj v eurozóne. Konkrétne šéfka ECB Christine Lagardeová aktuálne vyhlásila, že ECB „možno“ bude musieť zvýšiť svoje úrokové sadzby na úroveň obmedzujúcu hospodársky rast, aby tak oslabila dopyt a dostala pod kontrolu neprijateľne vysokú infláciu. (Za mňa to nie je „možno“, ale „určite“ a už to malo byť dávno hotové.) To je však tiež negatívny signál pre akcie.
Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.
Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.
Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.
Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]