„Dlhý trend ich poklesu môže zvrtnúť príchod Godota: cenovej inflácie v spotrebných statkoch. Pri pohľade na trhy mám pocit, že mnoho ľudí je presvedčených o tom, že sa to nestane už nikdy. Viem, aktuálne spotrebiteľské indexy DNES hovoria o miernom, prípadne dokonca spomaľujúcom tempe rastu cien.
Druhá vlna a lockdowny stále tlmia dopyt a prirodzené spotrebné tendencie ľudí. Mňa však zaujíma obdobie, keď sa to konečne otvorí a ľudia sa vrátia k starým životom so silnejšou ekonomikou o 20 až 30 percent. Napríklad domácnosti v eurozóne držia nadmerné úspory približne v objeme 5 percent HDP, ktoré čakajú na koniec mimoriadneho stavu a otvorenie ekonomiky... Kto sa pozerá správnym smerom, ten inflačného Godota v cenách producentov vidí už aj dnes." napísal som v decemberi 2020 vo vydaní môjho newslettera Zlé peniaze, dobrý život.
Dnes sú to takmer dva roky a ilúzie sa začali rozplývať. Už aj najúpornejší popierači cenovej inflácie v centrálnych bankách vidia vysokú a prekvapivo zažratú cenovú infláciu.
Napriek tomu sa ešte doteraz podľa výšky úrokov na štátnych dlhopisoch zdalo, že investori veria v jej prechodný charakter. Posledný týždeň na trhoch však naznačuje, že aj táto paradigma sa zrejme mení.
Spojené kráľovstvo predstavilo detaily z pripravovaného štátneho rozpočtu na budúci rok. Trhy evidentne nepotešil. Ich reakcia bola nevídaná. Libra padla ako kameň a úroky na ich štátnom dlhu vystrelili ako raketa. Padali aj dlhopisy ostatných krajín, ako sú Spojené štáty, Nemecko a Taliansko, kde sa volila nová vláda. Slovenské 10-ročné dlhopisy len od začiatku septembra narástli o ďalšieho 0,7 percenta.
10-ročné štátne dlhopisy Spojeného kráľovstva zažili dramatický prepad (rast výnosu/úrokov). Úroky rástli a ceny padali naprieč celým dlhopisovým trhom.
Od takejto citlivosti trhov voči výdavkom politiky sme si už za posledných desať rokov odvykli. S nákupmi štátnych dlhopisov pomáhali štátne centrálne banky. Toto podivné perpetuum mobile umožňovala nízka cenová inflácia. Teraz, keď dlhopisové trhy stratili podporu centrálnych bánk, sa zrazu zdá, že nie každý môže mať dlh vysoký ako Japonsko bez toho, aby za to zaplatil cenu znehodnotenej meny a vysokých úrokov na štátnom dlhu.
Dlhopisová hliadka vstala z mŕtvych a prvýkrát po dlhom čase zaútočila. Opätovná citlivosť trhov na fiškálnu politiku môže priniesť spľasnutie najväčšej bubliny v histórii sveta – bubliny dlhopisových trhov.
Už teraz majú dlhopisy za sebou najhorší rok za posledné storočie. Asi najlepšou ilustráciou tejto zmeny je 100-ročný štátny dlhopis, ktorý vydalo Rakúsko v roku 2020 s ročným kupónom pre investorov 0,85 percenta. Dnes, pri takmer 10-percentnej cenovej inflácii v eurozóne to už nevyzerá ako super investícia, čo sa odrazilo na poklese ceny tohto cenného papiera o 70 percent za posledné necelé dva roky.
Ak budú útoky dlhopisových hliadok pokračovať, tak dnešný finančný systém, prepchatý dlhom a postavený na viere v japonskú budúcnosť nízkych úrokov, bude mať problém. Môže sa to skončiť trhom nanútenými úsporami v štátnych rozpočtoch, defaultmi slabších štátov, nesolventnými bankami a (ďalším) znehodnotením mien.
