Geopolitika podľa Muska alebo prečo by si Západ od neho nemal nechať diktovať politické riešenia

Veď to môžu byť dokonca oni, kto povie Putinovi, že je čas ísť. Napokon, teraz Putinove požiadavky oligarcha sprostredkoval, lenže nie ruský, ale americký. Je to možno smutné, ale nie nepochopiteľné.

Elon Musk so svojím návrhom na riešenie ukrajinskej vojny vyštartoval minulý týždeň na svojom obľúbenom – a možno zase už čoskoro vlastnom – médiu, Twitteri. Dá sa povedať, že Putinova hrozba jadrovou vojnou zafungovala. Širšiu laickú verejnosť – patrí medzi ňu aj Musk, ktorý má tisíc rôznych záujmov a starostí – nezaujali septembrové ukrajinské úspechy na bojisku tak ako nasledujúce Putinove vyhrážky. Akoby sa energia z hysterického strachu z globálneho otepľovania na týždeň presunula na strach z globálnej termonukleárnej vojny.

Muskov návrh a nadväzujúce komentáre mali niekoľko problematických bodov. Referendá v Putinom nárokovaných územiach, to neznie ako seriózny nápad v situácii, keď na nich Rusi, neutrálne povedané, menia demografickú situáciu. Nemožno si v tom veľa sľubovať od OSN, ktorá by podľa Muskových predstáv mala na referendá dozerať. Musk tiež tvítoval mapu volebných výsledkov na Ukrajine z roku 2012, pri ktorej upozornil na víťazstvo proruskej Strany regiónov. Rovnako dobre však mohol upozorniť na prezidentské voľby z roku 2019, keď Zelenskyj vyhral na celej Ukrajine, paradoxne, s výnimkou jedného kraja na západe krajiny.

Koho podporuje miliardár

Zatiaľ čo priaznivci Ukrajiny aj niektorí ukrajinskí činitelia reagovali nahnevane až vulgárne, ukrajinský prezident ukázal, ako to s novým médiom vie. Zverejnil na Twitteri hlasovanie, či ľudia majú radšej proruského Muska alebo proukrajinského Muska. Ohlas a výsledok bol taký, že sa Musk cítil povinný reagovať a jeho reakcie sa začínali v štýle: „Stále veľmi podporujem Ukrajinu, ale…“

Na druhej strane zjavne nešlo (len) o ukážku efektívnosti ruskej propagandy, ktorá býva v ovplyvňovaní verejnosti oveľa šikovnejšia ako západná. Musk onedlho po tom poskytol rozhovor Financial Times, kde sa vyjadril na tému situácie s Taiwanom. „Musk sa domnieva, že konflikt o Taiwan je nevyhnutný,“ vysvetľuje denník jeho názory a cituje ho: „Moje odporúčanie (…) by bolo vyrokovať špeciálnu administratívnu zónu pre Taiwan, ktorá by bola primerane stráviteľná, čo asi všetkých nepoteší. A je možné a myslím, že aj pravdepodobné, že by mohli mať aranžmán, ktorý bude o dosť voľnejší ako v prípade Hongkongu.“ Aspoň sa nikto nemôže sťažovať, že je Elon Musk vo svojej ochote podriaďovať sa agresívnym protizápadným režimom selektívny.

Ako to bolo s telefonátom Putinovi

A napokon v pondelok prišiel časopis Vice so zaujímavým oznámením. Ian Bremmer, medzinárodnopolitický konzultant, uviedol v newsletteri pre svojich klientov, že mu Elon Musk povedal o tom, že si nedávno – asi pred štrnástimi dňami – volal s Putinom.

Bremmerov odbor je takzvaná global risk consultancy, hojne sa vyjadruje v médiách, na sociálnych sieťach, na konferenciách aj knihami. Má cit pre chytré slogany a pojmy, k jeho práci patrí ukazovať všetkými možnými spôsobmi, aké má dobré kontakty. Musk po niekoľkých hodinách telefonát s Putinom poprel.

Kto má pravdu, to v tejto chvíli nemá význam sa pokúšať rozsúdiť. Ale – Musk na Twitteri hovoril o takých detailoch, ako napríklad o význame, ktorý má pre Putina Cherson a Záporožie ako zázemie pre Krym, a práve o tom údajne Musk Bremmerovi hovoril. Zatiaľ čo Muskove rozhovory so špecialistami na technológie alebo s takými neortodoxnými partnermi, ako Joe Rogan, bývajú pútavé a premýšľavé, v rozhovoroch so štandardnými médiami je Musk niekým iným.

Pri jeho výrazoch a rétorickej stratégii človeku napadne, že je to až trumpovská postava.. Chrlí superlatívy a preháňa tak, že je vám jasné, že jeho výroky jednoducho nemôžete brať úplne vážne. Nakoniec, aj v jeho správaní v biznise s jeho pofidérnymi ťahmi na kapitálových trhoch a častými žalobami či hrozbami žalôb je čosi trumpovské.

Tie rozhovory sú zároveň dosť hlúpe. Pretože aj reportér takého seriózneho média, za aké sa považujú Financial Times, je schopný sa ho do omrzenia vypytovať na tú najotrepanejšiu vec na svete – či umožní návrat Donalda Trumpa na Twitter – namiesto toho, aby ho tlačil do oveľa zaujímavejšej témy: neovplyvní jeho záujem v Číne (Tesla tam má gigantické fabriky) jeho politiku v spoločnosti Twitter?

Z doterajšej praxe sme povinní predpokladať, že Číňania sa o to budú usilovať. A pokiaľ bude Musk ako Hollywood, americká basketbalová liga alebo napríklad hotelové reťazce, tak im vyhovie. A kým ide o Ukrajinu a Rusko, môže Musk povedať: „Som stále na strane Ukrajiny, ale som proti termojadrovej vojne,“ v prípade Číny bude môcť povedať len: „Som za čo najväčšiu slobodu prejavu na Twitteri, ale som aj za čo najväčšie zisky Tesly.“

S podnikateľmi je totiž problém, že aj keď niektorí z nich môžu mať politické ambície, zaujímavé predstavy o civilizácii alebo chcú robiť svet lepším, stále sú vo svojej podstate podnikatelia. Ich podnikanie potrebuje stabilitu a predvídateľnosť. Nie boj s existujúcou mocou. Na globálnych firmách je to nádherne vidieť. Paradox medzi tým, ako poslušne plnia rozkazy reakčných režimov typu Číny, (donedávna) Ruska či Saudskej Arábie, a ako bojovne šíria „woke“ hodnoty na Západe, je len zdanlivý. Reagujú na moc. V Číne ju má komunistická strana, v Amerike „woke“ zamestnanci a aktivisti.

Nenechať si nič diktovať

Kamil Galejev, Rus žijúci v USA, ktorý sa vynoril počas ukrajinskej vojny, ako jeden z najsvojráznejších komentátorov Ruska na Twitteri, šiel ešte ďalej a Muskovu situáciu zovšeobecnil. Nenásilní podnikatelia sú podľa neho vždy a vo všetkých spoločnostiach ohrozovaní násilnými podnikateľmi. Je dôkazom výnimočnej kvality civilizačného prostredia súčasného Západu, že v ňom vynálezcovia Muskovho typu môžu vyrásť do takej veľkosti. V iných, nie tak vzdialených situáciách sa menší, ale aj veľkí podnikatelia rutinne prispôsobujú mafii.

A uvádza bizarný príklad zo súčasného Ruska. V roku 2021 bola v blízkosti Petrohradu odhalená budova, v ktorej pivnici bola verná kópia cely vyšetrovacej väzby skutočnej ruskej väznice. Zjavne fungovala ako nástroj vydierania unesených podnikateľov, ktorí sa mali domnievať, že sú v skutočnej štátnej vyšetrovacej väzbe. A robili to, čo sa od nich v skutočnej vyšetrovacej väzbe čaká, teda odovzdali svoje peniaze a firmy vydieračom. Budova v katastri papierovo vôbec neexistovala, ale zrejme patrila už zosnulému dôstojníkovi ruskej väzenskej služby. Využil mafiánsky charakter trestného súdnictva v Rusku a začal ho tunelovať.

Preto svojich nenásilných podnikateľov, ako im hovorí Galejev, musí Západ nechať kvitnúť, nie si od nich nechať diktovať politické riešenia. Ani od niekoho takého geniálneho, ako je Elon Musk.

Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.