Klimatické pokrytectvo bohatého sveta
Reakcia vyspelých krajín na globálnu energetickú krízu ukázala ich pokrytecký postoj k fosílnym palivám. Bohaté krajiny nabádajú rozvojové krajiny, aby využívali obnoviteľné zdroje energie. V máji dokonca skupina G7 vyhlásila, že už nebude financovať rozvoj fosílnych palív v zahraničí.
Európa a USA medzitým prosia arabské krajiny, aby rozšírili ťažbu ropy. Nemecko znovu otvára uhoľné elektrárne a Španielsko a Taliansko vynakladajú značné prostriedky na ťažbu afrického plynu. Toľko európskych krajín požiadalo Botswanu, aby ťažila viac uhlia, že jej vývoz sa viac ako zdvojnásobí.
Vyspelý svet zbohatol vďaka všadeprítomnému využívaniu fosílnych palív, ktoré stále poháňajú väčšinu jeho ekonomík. Solárna a veterná energia nie sú spoľahlivé jednoducho preto, že existujú noci, mraky a bezveterné dni. Zlepšenie kapacity batérií tomu veľmi nepomôže: Na svete je dnes len toľko batérií, aby napájali celosvetovú priemernú spotrebu elektrickej energie na 75 sekúnd. Aj keď sa množstvo batérií rýchlo zvyšuje, do roku 2030 by ich svetové zásoby pokryli menej ako 11 minút. Každá nemecká zima, počas ktorej je produkcia slnečnej energie minimálna, má obdobie aspoň piatich takmer bezveterných dní, keď nie je k dispozícii skoro žiadna veterná energia – to je viac ako 7-tisíc minút.
To je aj dôvod, prečo solárne panely a veterné turbíny nemôžu dodávať väčšinu energie pre priemyselne sa rozvíjajúce chudobné krajiny. Továrne sa nedokážu zastaviť a spustiť podľa toho, ako fúka vietor; výroba ocele a hnojív je závislá od uhlia a plynu; a väčšina solárnych a veterných elektrární jednoducho nedokáže dodať energiu potrebnú na pohon vodných čerpadiel, traktorov a strojov, ktoré ľudí vytrhnú z chudoby.
Preto fosílne palivá stále zabezpečujú viac ako tri štvrtiny energie bohatých krajín, zatiaľ čo slnečná a veterná energia dodáva menej ako 3 percentá. Priemerný človek v rozvinutom svete spotrebuje každý deň viac energie vyrobenej z fosílnych palív ako je všetka energia, ktorú spotrebuje 23 chudobných Afričanov.
Napriek tomu sa bohaté krajiny sveta snažia zastaviť financovanie nových fosílnych palív v rozvojových krajinách. Odhaduje sa, že 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí na svete nemá spoľahlivý prístup k elektrine. Namiesto toho, aby im poskytli prístup k nástrojom, vďaka ktorým sa samy rozvinuli, bohaté krajiny bezstarostne prikazujú rozvojovým krajinám, aby vynechali uhlie, plyn a ropu a prešli rovno k zelenej nirváne solárnych panelov a veterných turbín.
Tento sľubovaný raj je podvod postavený na zbožných želaniach a zelenom marketingu. Spomeňte si na skúsenosť z indickej dediny Dharnai, ktorú sa organizácia Greenpeace v roku 2014 pokúsila premeniť na prvú solárnu komunitu v krajine.
Organizácia Greenpeace si získala pozornosť svetových médií, keď vyhlásila, že Dharnai odmieta „podľahnúť pasci priemyslu fosílnych palív“. Ale v deň, keď sa v dedine zapol elektrický prúd zo slnečnej energie, sa batérie v priebehu niekoľkých hodín vybili. Jeden chlapec si spomína, že si skoro ráno nemohol urobiť domáce úlohy, pretože jediná lampa v jeho rodine nemala dosť energie.
Dedinčanom povedali, aby nepoužívali chladničky alebo televízory, pretože by vyčerpali systém. Nemohli používať variče a museli naďalej spaľovať drevo a hnoj, čo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie spôsobuje znečistenie ovzdušia pre zdravie človeka rovnako nebezpečné ako vyfajčenie dvoch škatuliek cigariet denne. Milióny ľudí v rozvojovom svete každoročne predčasne zomierajú v dôsledku tejto kontaminácie svojich obydlí.
V auguste 2014 Greenpeace pozvala jedného z popredných politikov indického štátu, ktorý sa krátko nato stal jej hlavným ministrom, aby sa pokochal prácou organizácie. Privítal ho dav mávajúci transparentmi a skandujúci, že chcú „skutočnú elektrinu“, ktorá by nahradila túto „falošnú elektrinu“.
Keď bola dedina Dharnai konečne pripojená na hlavnú elektrickú sieť, ktorá je prevažne poháňaná uhlím, dedinčania rýchlo upustili od solárneho napájania. Akademická štúdia zistila, že významným dôvodom toho, že prešli na hlavnú elektrickú sieť bolo, že elektrická energia zo siete stála tretinu toho, čo solárna energia. Navyše jej bolo dosť na to, aby reálne poháňala také spotrebiče, ako sú televízory a sporáky. Dnes je nepoužívaný solárny energetický systém v Dharnai pokrytý hustým prachom a na mieste projektu stojí útulok pre dobytok.
Solárna energia má síce určité využitie, napríklad na nabíjanie mobilného telefónu alebo napájanie svetla, ale často je drahá a má výrazné limity. Nová štúdia v najľudnatejšom indickom štáte Uttarpradéš ukázala, že ani vysoké dotácie nedokážu zabezpečiť, aby sa solárne lampy väčšine ľudí oplatili. Dokonca aj v bohatých krajinách, ako sú Nemecko a Španielsko, by väčšina nových veterných a solárnych elektrární nebola nainštalovaná, keby nebolo dotácií.
To je dôvod, prečo sú napriek všetkým rečiam bohatého sveta o klimatickom aktivizme vyspelé krajiny stále nastavené na to, že sa ešte desaťročia budú spoliehať najmä na fosílne palivá. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že aj keby sa všetky súčasné klimatické politiky realizovali v plnom rozsahu, obnoviteľné zdroje energie budú v roku 2050 zabezpečovať len tretinu energie v USA a EÚ. Rozvojové krajiny nie sú voči tomuto pokrytectvu slepé. Nigérijský viceprezident Yemi Osinbajo sa k tejto situácii vyjadril elegantne: „Žiadna krajina na svete nebola schopná industrializovať sa pomocou obnoviteľných zdrojov energie, ale od Afriky sa to očakáva, hoci všetci ostatní na svete vedia, že na podnikanie potrebujeme priemysel poháňaný plynom.“
Namiesto sebeckého blokovania rozvoja iných krajín by bohaté krajiny mali konať rozumne a zmysluplne investovať do inovácií potrebných na to, aby bola zelená energia účinnejšia a lacnejšia ako fosílne palivá. Tak sa dá naozaj dosiahnuť, aby všetci prešli na obnoviteľné alternatívy. Trvať na tom, aby chudobní ľudia na svete žili bez dostatku spoľahlivej a cenovo dostupnej energie, znamená dať prednosť hlásaniu cnosti pred skvalitnením ľudských životov.
Text pôvodne vyšiel na denníku Wall Street Journal. Vychádza so súhlasom autora.