Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami povedal, že je zničených 30 percent elektrární v krajine. Od konca týždňa vedenie štátu pripravuje občanov na tzv. rolling blackouts, teda riadené výpadky alebo vypínanie prúdu vždy na pár hodín tak, aby neskolabovala celá sieť.
To, že sa tomuto hororovému scenáru nedostáva pozornosti, akú si zaslúži, je ďalším dôkazom vychýlenosti spravodajstva. Pre priebeh vojny medzi Ruskom a Ukrajinou je to však stále významnejšie ako päťdesiata variácia hlásenia o tom, koľko tisíc mladých Rusov uteká pred odvodom (zdá sa, že nijako zvlášť viac, než je priemer pri mobilizáciách rôzne po svete). Ak Rusi v tomto chladnokrvnom ničení energetickej infraštruktúry Ukrajiny budú ešte chvíľu pokračovať, znamená to nepredstaviteľnú mizériu pre milióny ľudí, ktorá sa v najhoršom prípade môže ťahať cez celú zimu. Blackouty znamenajú nielen výpadky elektriny na svietenie, ale aj na fungovanie verejnej správy, ktorá sa superprezieravo digitalizuje.
Znamená to, že nejazdí metro, že sa v nemocniciach neoperuje. Znamená to odstávky nielen v priemysle, ale aj tam, kde by to málokto povedal, napríklad v poľnohospodárstve. Veľké kravíny napríklad chovajú toľko kráv, že jednoducho nie sú ľudia, ktorí by ich stihli ručne podojiť, a kravy pri dlhšom výpadku elektriny bude nutné poraziť.
Zatiaľ čo do 10. októbra Rusi mimo vojenských cieľov útočili diaľkovo viac-menej „len“ na rozvodné stanice pri železničných tratiach, kadiaľ na bojisko prúdili jednotky a výzbroj, táto eskalácia priamo ohrozuje široké obyvateľstvo.
Až doteraz bolo možné nejakú časť tej masy Ukrajincov, ktorá počnúc ruskou inváziou utiekla do Európy, vnímať viac-menej ako ekonomickú migráciu (posledné roky pred vojnou sociologické prieskumy ukazovali, že milióny Ukrajincov chcú z krajiny odísť takmer za každú cenu; vtedy však bola EÚ administratívne uzavretejšia ako po 24. februári).
Z krajiny dlhodobo sužovanej nedostatkom elektriny, tepla a pitnej vody by nutne musela prísť ďalšia utečenecká vlna. A tentoraz by to nebola migrácia ani bezpečnostná, ani ekonomická, ale vyslovene sebazáchovná.
Jedným dôvodom našej odmietavosti pozrieť sa tomuto aspektu vojny do tváre bude kontrast s naším hurá spravodajstvom po istých úspechoch ukrajinskej armády v minulých týždňoch, ktoré akoby otvárali scenár, v ktorom bude ruská armáda z Ukrajiny s hanbou vyhnaná. Ďalším dôvodom – tu špekulujem – bude nechuť si predstavovať niečo také dystopické ako blackouty.
Text bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.