Slávny historik Ferguson je znepokojený

Nasledoval predvídateľný shitstorm a po ňom najprv čiastočné zacúvanie a napokon úplné stiahnutie listu – s pozoruhodným vysvetlením, že znenie listu je vlastne niekoľko mesiacov starý koncept, ktorý sa až teraz odoslal chybou nepozorného personálu. Tá chyba je poľutovaniahodná aj preto, že sa stala nedlho po tom, čo predák republikánov v Snemovni reprezentantov, Kevin McCarthy, naznačil, že vypisovanie šekov na pomoc Ukrajine sa po očakávanom víťazstve republikánov vo voľbách do oboch komôr parlamentu o dva týždne skončí alebo sa aspoň obmedzí.

Vojnu nechce skončiť nikto

Táto epizóda z americkej politiky dosť jasne ukazuje, že vojna sa len tak rýchlo neskončí. Nechce ju skončiť Rusko, ktoré žije v pocite existenčného ohrozenia zo strany Západu, konkrétne NATO a najkonkrétnejšie USA, a z ktorého táto vojnová príležitosť urobila zlodeja území. A nechce ju skončiť hlavný sponzor prezidenta Zelenského, jeho kolega v Bielom dome.

Argument, že o konci bojov musia rozhodnúť sami Ukrajinci, znie pekne, kým si nespomenieme na príhodu z prelomu marca a apríla, keď Boris Johnson priletel do Kyjeva Zelenskému od Bidena odkázať, že dohodu Kyjev-Moskva, ktorá sa vtedy črtala, Západ nepodporí. A keď bude na druhej strane stola Putin, bezpečnostné záruky Ukrajine nedá. Takže sa bojovalo ďalej a ďalej sa bojovať bude.

Od začiatku apríla prišla Ukrajina určite o desiatky tisíc vojakov, nikto však nevie, o koľko presne. Drasticky jej padá hospodárstvo a úmerne tomu pomoc, v ktorú Kyjev nielenže dúfa, on ju medzitým so samozrejmosťou od Západu vyžaduje. Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová vyčíslila nutnú pomoc na tri až päť miliárd dolárov mesačne, v podstate rovnakú sumu v rovnakom čase „nastrelila“ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. EÚ podľa Leyenovej môže pokryť asi tretinu sumy, z čoho vyplýva, že zvyšné dve až dve a pol miliardy dolárov mesačne pošlú Spojené štáty.

Sú ľudia a ľudia

Sú ľudia, ktorým sa predstava vojny až do horkého, ech, spravodlivého konca páči. Napríklad predsedníčka Poslaneckej snemovne ČR Markéta Pekarová Adamová tento týždeň na samite Medzinárodnej krymskej platformy v Chorvátsku oznámila, že na Kryme sa vojna začala a na Kryme sa aj skončí. A potom sú tu ľudia, ktorí sa, možno správne a možno tiež chybne, pokúšajú myslieť geopoliticky a o dlhodobejších trendoch.

Pozoruhodný text k tomu na Bloombergu zverejnil Niall Ferguson. Slávny britsko-americký historik konštatuje jasnú súvislosť medzi vojnami a infláciou ako medzinárodným fenoménom. Porovnáva jomkipurskú vojnu z roku 1973 a následný ropný šok s dneškom a súčasnosť mu z toho nevychádza veľmi dobre. Vtedy sa bojovalo 19 dní, teraz už ôsmy mesiac – a konca nevidieť. Vtedy boli síce na Západe silnejšie odbory, ako faktor pre roztáčanie inflačnej špirály, teraz však zase Západ dosahuje trvalo nižší rast produktivity, kým peňazí sa tlačí oveľa viac (tempo rastu peňažného objemu bolo – upozorňuje Ferguson – od druhého štvrťroka 2020 do konca roku 2021 vyššie ako kedykoľvek počas 70. rokov). Aj medzinárodná situácia mu dnes pripadá celkovo nebezpečnejšia ako vtedy, keď sa studená vojna nachádzala vo fáze takzvaného uvoľňovania napätia.

Ferguson si vzal do ruky dva americké dokumenty: Národnú bezpečnostnú stratégiu z roku 2017 a jej aktuálnu verziu zverejnenú tento rok. Slovo „súperenie“ v zmysle súťaže medzi veľmocami sa v Trumpovej stratégii vyskytlo 25-krát, v Bidenovej už 44-krát. Z čítania stratégie je zrejmé, že bidenovci považujú za hlavný bolehlav dnešného sveta Čínu. Potom by však nebolo v záujme Ameriky viesť predlžovanú vojnu na východe Európy, uvažuje nahlas Ferguson.

Čítanie bezpečnostnej stratégie však skombinoval s počúvaním prejavu prezidentovho národnobezpečnostného poradcu Jaka Sullivana. Našiel v ňom vetu, ktorá mu ukazuje, že sankcie proti Rusku používa Washington ako exemplárny príklad, aby si Peking všimol, kam až môže so sankciami zájsť (že tie sankcie nie sú žiadny trhák, to je iný príbeh). Sankcie proti Rusku „ukázali, že kontrola vývozu technológií môže byť viac než len preventívnym nástrojom, že to môže byť nové strategické aktívum“ Ameriky a jej spojencov.

Po slovách – v prípade Bidenovej vlády trochu nečakane – nasledujú činy. Minulý týždeň Spojené štáty dosť nepozorovane obmedzili vývoz pokročilých čipov s americkým vkladom (napríklad grafické procesorové jednotky) do Číny. Je to múdra politika, pýta sa Ferguson, keď 90 percent týchto čipov sa vyrába na ostrove, ktorý Peking zatiaľ len rečnícky považuje za svoj?

Zaujímavý a provokatívny text má trochu pesimistické zakončenie. Z Washingtonu sa rovnako ako kedysi z Ríma môže ľahko stať atrakcia pre turistov, ktorí radi navštevujú centrá zaniknutých impérií – ak sa z prebiehajúcej druhej studenej vojny dotackáme do tretej svetovej. Český čitateľ Fergusona si v duchu pomyslí, že by sa zrejme začala niekde blízko.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.