Ross Douthat

Postoj populistickej pravice k americkým inštitúciám má príchuť 70. rokov – skeptický, pesimistický, paranoidný –, zatiaľ čo mainstreamová ľavica sledujúca MSNBC má zvláštny nový rešpekt voči FBI a CIA. Online pravica má rada priestupky ako také, zatiaľ čo kultúrny progresivizmus sa pohráva s cenzúrou a obáva sa, že prvý dodatok k ústave USA zachádza priďaleko. Trumpovský konzervativizmus koketuje s postmodernizmom a vyvoláva Michela Foucaulta; jeho progresívni súperi sú inštitucionálni, moralistickí, presvedčení o oficiálnych naratívoch a povereniach establishmentu.

Tieto zvraty sú zrejmé najmä z dvojice významných titulkov z minulého týždňa. Ak by vám kedykoľvek v rokoch 1970 až 2005 niekto povedal, že psychicky narušený muž žijúci v Bay Area, ktorý sa v minulosti stýkal s nudistickými aktivistami a obchodoval s konopnými šperkami, údajne nasledoval svoje paranoidné politické bludy a naplánoval útok na významného národného politika, rozumným predpokladom by bolo, že jeho bludy patria do najodľahlejších končín ľavice, a preto bol jeho cieľom pravdepodobne nejaký významný republikán.

Ak by vám z rovnakého dôvodu v čase prezidentstva Georgea W. Busha povedali, že množstvo vládnych dokumentov odhalí, ako sa ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v podstate snaží spolčiť s veľkými korporáciami, aby regulovalo prejavy, ktoré považuje za nebezpečné alebo podvratné, pričom toto úsilie sa rozširuje zo zahraničných hrozieb na domáce, predpokladali by ste, že ide o republikánske presahovanie právomocí, nový mccarthizmus – a že progresívci by sa proti tomu postavili.

V našom svete je to však inak. Muž, ktorý údajne zaútočil na Paula Pelosiho pri poľovačke na predsedníčku Snemovne reprezentantov, zrejme v nedávnej minulosti patril k ľavicovej, ľavobrežnej kultúre. V istom bode svojej nešťastnej trajektórie však prešiel k paranojám ultrapravice – pravdepodobne ani nie v nejakom poloracionálnom procese radikalizácie, v ktorom si pozrel priveľa útočných reklám proti Nancy Pelosiovej, ale skôr snovým spôsobom – nočné mory QAnona sa s jeho duševným stavom zhodovali lepšie ako paranoje ľavice.