O prípadnom hriešnom živote Juraja a Matúša – v akejkoľvek oblasti – nevieme vôbec nič, a tak je to v čase trúchlenia správne. Vieme len o ich sexuálnej identite – tá sama osebe nie je hriechom ani podľa cirkevného učenia. Arcibiskup Ján Orosch o tom dobre vie.

Za obete sa cirkev modlí. Napríklad preto, že dúfa v ich spásu. Ak má obavy o ich spásu, modlí sa za ne ešte viac. No cirkev na nich nevynáša ich domnelé hriešne činy, obzvlášť vtedy, keď o nich nič netuší.

Hovoriť o ich hriechoch je v takejto situácii rovnako perverzné, ako bolo včerajšie pohoršenie nad tým, že arcibiskup Stanislav Zvolenský na smútočnej omši nespomenul sexuálnu orientáciu obetí vraždy. Už ste počuli kňaza na zádušnej omši spomínať sexuálnu orientáciu nebožtíka?

Na Dušičky sa modlíme za našich blízkych zosnulých, o ktorých síce netušíme, kde teraz sú, ale vieme, že ak sa trápia v očistci, naša modlitba im poslúži.  

Tak to práve v týchto dňoch robí zvyšok katolíckej cirkvi.