Pred niekoľkými dňami vystúpila v Londýne na knižnom festivale Greta Thunbergová. Po propagácii svojej knihy, čo je zborník príspevkov stovky autorov od Naomi Kleinovej po Thomasa Pikettyho, odpovedala na otázky z publika. Greta už nemá šestnásť, ale devätnásť rokov, a chcelo by sa napísať, že s vekom rastie aj jej tematický záber, respektíve témy, o ktorých sa nezdráha hovoriť.
Slová, ktoré predniesla v Londýne a rezonujú naprieč západným svetom, sa rovnajú politickému manifestu. Je to manifest krajnej ľavice: „Nikdy sa nevrátime do normálu, pretože normál už predtým bola kríza. Čo nazývame normálnym stavom, je extrémny systém stojaci na vykorisťovaní ľudí aj planéty. Je to systém definovaný kolonializmom, imperializmom, útlakom a genocídou a globálny Sever ho používa na hromadenie bohatstva. Tento systém doteraz utvára náš dnešný svetový poriadok.“
Niežeby jednotlivé stavebné kamene v jej popise neboli pravdivé. Rasizmus, imperializmus, kolonializmus, tým všetkým sa prístup Západu, presnejšie rôznych jeho častí v rôznych dobách, vyznačoval. Ale podstatou výhrad Grety je kapitalizmus. Úloha, ktorá stojí pred generáciou klimatických aktivistov, podľa nej nie je nič menšie ako zvrhnúť „celý kapitalistický systém“.