Akýmsi predstupňom k pondelňajšiemu európskemu embargu bola piatková zhoda medzi 27 členskými štátmi na strope pre ruskú ropu prepravovanú po mori do zvyšku sveta. Zhoda je na strope 60 dolárov za barel (ľahko nad aktuálnou trhovou hodnotou). Európska únia sa tu ako kolektívny člen G7 pokúša dirigovať zvyšok sveta. Ak nejaký kupec totiž od Rusov kúpi ropu aj napriek tomu, že budú požadovať trhovú cenu, teda viac ako 60 dolárov za barel, Únia ho potrestá sankciami. Ide napríklad o zákaz poistenia a ďalších služieb potrebných pre medzinárodný obchod. Zvyšok krajín skupiny G7 urobí potom to isté.
Akokoľvek je motív tohto embarga zrozumiteľný – snaha zbaviť Rusko príjmov tak, aby peniaze od nás nešli v prospech vojny proti Ukrajine –, je to aj tiché priznanie neúspechu sankcií uvalených na Rusko v predchádzajúcich mesiacoch. Ropy a plynu z Ruska sa už EÚ z väčšej časti zbavila alebo bola v rámci eskalácie ekonomickej vojny zbavená. Rusko zatiaľ aj napriek sankciám vďaka vyšším cenám surovín inkasovalo viac, než boli predvojnové plány.
Za zmienku stojí rozbor Anatola Lievena uverejnený na jar v britskom mesačníku Critic. Odborník na východnú Európu Lieven si všíma to, že sankcie uvalené Západom na Rusko po 24. februári azda po prvýkrát v histórii medzinárodných sankcií neobsahujú žiadne podmienky, po ktorých splnení by sa pre útočníka zrušili.
Súčasne Rusko už nevydá dobyté, historicky rusofónne časti východnej Ukrajiny. Západ masívnymi dodávkami zbraní drží vojnu v chode (USA poskytli za desať mesiacov Ukrajine vojenskú pomoc presahujúcu ročný rozpočet ruskej armády). Hrá sa na to, kto sa skôr vyčerpá. Ale jedna zo strán, ktorá tú hru hrá, sme aj my v EÚ.
Rusko teraz možno nesplní, ale možno aj splní svoju hrozbu, že štátom, ktoré odsúhlasili cenový strop, žiadnu ropu jednoducho predávať nebude. Pri takom smere vývoja sa oslobodenia našich životov od fosílnych palív cestou ich horibilného zdraženia dočkáme oveľa skôr, ako k roku 2050, na kedy nám ho naplánoval Frans Timmermans.
Ešte slovo k našim poľským spojencom: Varšava sa niekoľko dní zdráhala schváliť aj tých 60 dolárov, ktoré už sú pod súčasnou trhovou cenou. Strop sa jej zdal byť zbytočne vysoký. Či strop stlačený zo 65 až 70 na „poľských“ 60 dolárov bude pod alebo nad trhovou úrovňou, je ďalšia neznáma v mori neistôt pre budúce mesiace.
Podľa správ amerických médií na poľského premiéra Mateusza Morawieckého tlačil aj Bidenov Biely dom, vedený obavou, že svetové ceny ropy sa týmto pokusom narušiť obchod s touto komoditou ďalej zvýšia.
Bývalý minister financií Trumpovej vlády Steve Mnuchin plán G7, ktorého je piatková zhoda EÚ súčasťou, označil za „najsmiešnejšiu myšlienku, akú kedy počul“. Strop je vraj neuskutočniteľný a povedie iba k vyšším cenám ropy na svetových trhoch. Jeho úvahy môžeme rozvinúť tak, že aby táto akcia G7 fungovala, budú musieť od Ruska prestať ropu kupovať India, Čína, Brazília, prípadne sa bude musieť nejako podchytiť čierny trh s priekupníkmi, čo ruskú ropu povezú pod inou vlajkou. Takže, kto bude bližšie realite, Morawiecki alebo Mnuchin?
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.