Zastropovanie ruskej ropy je tichým priznaním neúspechu sankcií proti Moskve
Od pondelka 5. decembra štáty Európskej únie uvalili embargo na ruskú ropu a ropné produkty dovážané po mori, takže cestami do nádrží áut v Európe zostávajú len južná a severná vetva ropovodu – horná cez Poľsko, spodná cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a nepriamo na Moravu.
Ursula von der Leyenová a Joe Biden. Foto: TASR/AP
Ursula von der Leyenová a Joe Biden. Foto: TASR/AP
Akýmsi predstupňom k pondelňajšiemu európskemu embargu bola piatková zhoda medzi 27 členskými štátmi na strope pre ruskú ropu prepravovanú po mori do zvyšku sveta. Zhoda je na strope 60 dolárov za barel (ľahko nad aktuálnou trhovou hodnotou). Európska únia sa tu ako kolektívny člen G7 pokúša dirigovať zvyšok sveta. Ak nejaký kupec totiž od Rusov kúpi ropu aj napriek tomu, že budú požadovať trhovú cenu, teda viac ako 60 dolárov za barel, Únia ho potrestá sankciami. Ide napríklad o zákaz poistenia a ďalších služieb potrebných pre medzinárodný obchod. Zvyšok krajín skupiny G7 urobí potom to isté.
Akokoľvek je motív tohto embarga zrozumiteľný – snaha zbaviť Rusko príjmov tak, aby peniaze od nás nešli v prospech vojny proti Ukrajine –, je to aj tiché priznanie neúspechu sankcií uvalených na Rusko v predchádzajúcich mesiacoch. Ropy a plynu z Ruska sa už EÚ z väčšej časti zbavila alebo bola v rámci eskalácie ekonomickej vojny zbavená. Rusko zatiaľ aj napriek sankciám vďaka vyšším cenám surovín inkasovalo viac, než boli predvojnové plány.
Za zmienku stojí rozbor Anatola Lievena uverejnený na jar v britskom mesačníku Critic. Odborník na východnú Európu Lieven si všíma to, že sankcie uvalené Západom na Rusko po 24. februári azda po prvýkrát v histórii medzinárodných sankcií neobsahujú žiadne podmienky, po ktorých splnení by sa pre útočníka zrušili.