Stačí na prespanie na ulici teplé oblečenie, čaj, slanina a tabuľka čokolády? Reportérka Štandardu si to vyskúšala
Pred rokom som v Štandarde písala o podujatí Noc vonku, ktoré každoročne organizuje neziskovka Vagus. Jej cieľom je, aby si každý odvážlivec mohol skúsiť, čo je to prežiť aspoň jednu chladnú noc na ulici. Posledné dva ročníky sa pre covid uskutočnili len v online prostredí. Ľudia zväčša spali na svojich balkónoch či v záhradách. Tento rok sa akcia konala "klasicky", a tak sme mohli prísť prežiť noc pod holým nebom v bratislavskej Novej Cvernovke.
317926707_701028548108255_7847581003664931099_n
Ilustrácia: Vlado Palša
Akcia ma lákala sčasti aj preto, že som členkou komunity Sant´ Egidio, v rámci ktorej sa s ľuďmi bez domova stretávam pravidelne. Veľakrát mi rozprávali svoje zážitky, i keď slovo zážitky nie je asi úplne správne. Hovorili mi o ich prebdených studených nociach. O tom, ako ich nad ránom budia opití ľudia, vyhadzujú ich z miesta nocľahu. No niekedy zažijú aj úsmevné chvíle, ako keď napríklad kúpil Palimu šofér auta, pri ktorom ležal, mlieko. Bolo to preňho prvé mlieko po vyše dvoch rokoch. Vodič mu ho dal s odôvodnením, že mu dobre stráži auto.
Na akciu som sa pripravovala zhruba týždeň. Doma som kúrila iba minimálne, aby som doladila potrebnú „kondičku,, no celkom to nefungovalo. Počas nocí som často vyskočila z postele a išla si aspoň trochu zvýšiť teplotu radiátora. Ale stále som bola v mojej teplej posteli.